Objavili antibiotiká, proti ktorým sa baktérie nevedia brániť

Keď vedci pred viac ako pol storočím pochopili účinky antibiotík, bol to jeden z najzásadnejších zlomov v dejinách ľudstva. Dostali sme do rúk nástroj, ktorým sme mohli bojovať proti baktériám a prestali sme zbytočne zomierať na jednoduché infekcie.

Boj sa však neskončil. Baktérie sú schopné evolúcie a často si našli cestu, ako si voči našim liekom vyvinúť odolnosť.

Pomohli sme im k tomu aj my – antibiotiká často predpisujeme úplne zbytočne, nepomáha ani ich plytvanie pri komerčnom chove zvierat. A na niektoré infekcie dnes už opäť nemáme liek.

„Pokiaľ nezvýšime naše úsilie ako predchádzať infekciám a ak tiež nezmeníme spôsob, akým produkujeme, predpisujeme a využívame antibiotiká, dôsledky budú zničujúce,“ upozornila minulý rok Svetová zdravotnícka organizácia. O to viac, že vedcom sa už dlhšie nedarí vyvíjať nové a účinnejšie druhy antibiotík.

Zmeniť to môže nový spôsob kultivácie, ktorý má názov iChip. S jeho pomocou sa už podarilo vytvoriť nový druh antibiotík. Tento objav uverejnil vedecký časopis Nature.

Desiatky nových antibiotík

Až doteraz mali vedci veľké problémy, ako kultivovať pôdne baktérie, ktoré produkujú antibiotiká. V laboratóriách drvivá väčšina z nich nedokázala prežiť.

Tím okolo amerických mikrobiológov Kima Lewisa a Slava Epsteina prišiel s novým nápadom. Vyvinuli akúsi dosku, ktorá mala niekoľko priepustných komôr. Do nich vedci umiestnili vzorky pôdy z rôznych lokalít a celú dosku vrátili späť do zeme, kde si po čase vytvorili rôzne typy baktérií kolónie.

Účinnosť produktov týchto kolónií – antibiotík – potom vedci testovali na baktériách typu stafylokok. Výsledky boli veľmi sľubné.

„Doteraz sme objavili 25 nových antibiotík,“ povedal pre BBC Lewis. Z ich úspechu bol nadšený aj Gerard Wright z McMasterskej univerzity v Kanade, ktorý sa na výskume nepodieľal.

„Pozreli sa tam, kde nikto pred nimi. Ukázali nám nový spôsob vývoja antibiotík,“ povedal Wright pre Wall Street Journal.

Bez rezistencie

To však nie je všetko. Mikrobiológom sa vo vzorke podarilo objaviť úplne nové antibiotikum, ktoré nazvali teixobaktín. V boji proti baktériám bolo veľmi úspešné a pri testoch na myšiach sa ukázalo, že im neškodí.

Teixobaktín navyše funguje výnimočným spôsobom, ktorý zabraňuje baktériám vytvoriť si rezistenciu. Namiesto proteínov útočí na bunkové steny baktérií. A tie si bacily podľa vedcov nedokážu pretvoriť tak rýchlo, ako pri proteínoch.

„Máme tu antibiotikum, ktorá sa vyvinulo bez známky rezistencie. Používa niekoľko samostatných trikov, ktorými minimalizuje vznik odolnosti,“ tvrdí Lewis.

„Je to pôsobivé. Z jednej vzorky pôdy získali úplne nový druh antibiotík. Otvorili cestu k produkcii veľkého množstva potenciálnych produktov,“ povedal pre BBC James Mason z londýnskej King’s College.

S optimizmom opatrne

Ani tento objav ale neznamená, že môžeme byť optimisti. V prvom rade, teixobaktín úspešne bojuje len proti jednému typu mikróbov. Takzvané gram-negatívne baktérie, ktoré majú oveľa hrubšie membrány, zničiť nedokáže.

Medzi ne patrí napríklad baktéria E. coli, Helicobakter a mikróby, ktoré sú zodpovedné za choleru.

Objav nových antibiotík tiež nevyrieši problém s ich nadmerným predpisovaním. Stále nám hrozí, že o pár rokov na niektoré infekcie nebudeme mať účinné lieky. To by malo obrovský dopad napríklad na hygienu v nemocniciach.

A tiež si treba uvedomiť, že čas od nového objavu ku komerčnej výrobe sa počíta v rokoch. Ak by boli klinické testy teixobaktínu úspešné, do obehu by sa tieto antibiotiká dostali najskôr o štyri roky.