RTVS pustila školský príklad cynickej manipulácie s faktmi a ľuďmi

Neviem prekonať pokušenie a do Denníka preto píšem o jednej svojej nedávnej osobnej skúsenosti: 7. júna tohto roku odvysielala Slovenská televízia dokumentárny film Garda, ktorý vyvolal protirečivé ohlasy. Podľa môjho názoru je tento film napohľad naivnou a niekedy primitívnou, no sofistikovanou obhajobou nielen fašistickej organizácie Hlinkova garda, ale aj režimu vojnovej Slovenskej republiky.

Režisér a scenárista filmu v jednej osobe, ako aj RTVS, ktorá sa podieľala na výrobe filmu, to však popierajú a tvrdia, že dokument je objektívny, vyvážený a vraj napráva predchádzajúce interpretačné deformácie tohto zložitého obdobia. Argumentujú, že pri tvorbe filmu spolupracovali s viacerými slovenskými historikmi, medzi ktorými som bol aj ja.

A tu sa začína „môj osobný príbeh“ s týmto filmom: Necelé štyri týždne pred uvedením dokumentu ma navštívil jeho režisér a scenárista pán Ivan Ostrochovský, ktorý ma informoval, že pripravuje film o Hlinkovej garde a chce so mnou túto tému konzultovať. Zároveň sa mi posťažoval, že RTVS jeho projektu nie je naklonená. Bola to však účelová lož.

V tom čase bol totiž film už hotový, zostrihaný a po internom schvaľovacom premietaní zaradený do vysielacieho programu Slovenskej televízie. Jediná vec, ktorá bola na filme ešte v posledných dňoch doplnená, boli záverečné titulky s menami tvorcov filmu, medzi ktorými som sa v úlohe „konzultanta“ bez môjho vedomia a súhlasu, nehovoriac už o štandardnej zmluve, ocitol aj ja.

Obsah, scenár a podobu filmu som pritom nepoznal. Po informáciách od niektorých ďalších kolegov – historikov som zistil, že podobne manipuloval pán Ostrochovský aj v ich prípade, hrubo tak zneužijúc ich meno na ospravedlňovanie vlastných, z odborného hľadiska scestných interpretácií.

Bol som takýmto postupom šokovaný a žiadal som od pána Ostrochovského vysvetlenie. Ten mi vytkol, že chcem cenzurovať jeho prácu, a navyše tvrdil, že film je objektívny, obsahovo vyvážený a že v tomto zmysle so mnou aj konzultoval. V podstate tie isté klamstvá (inak to nemôžem nazvať!) použil aj vo svojich vyjadreniach pre Pravdu či Denník N, a podľa hovorkyne RTVS aj pre štátnu televíziu.

Je to priam školský príklad cynickej manipulácie s faktmi a ľuďmi nielen v samom filme, ale aj v následnej verejnej diskusii. Vznikla tak situácia (a nemusí platiť iba pre politikov), keď lož sa stáva hlavnou pracovnou metódou.