Rómsky kráľ má blízko k Svätoplukovi

Autor je riaditeľom občianskeho združenie eduRoma

Na Slovensku stihli od začiatku 90. rokov panovať už traja rómski králi. Ten posledný bol zvolený a korunovaný minulý rok v apríli v Dome umenia v Košiciach. Stal sa ním podnikateľ Róbert Botoš, ktorý sa na tróne udržal niečo vyše roka. Pred mesiacom ho dvadsiatka rómskych vajdov odvolala, aby ho tento týždeň tí istí vajdovia do funkcie opäť ustanovili. Podobným historickým excesom sa však nevyhýbajú ani slovenskí politici.

Pravda je taká, že Rómovia svojho kráľa nikdy nemali. Od 13. storočia, keď sa objavila prvá písomná zmienka o príchode Rómov na územie dnešného Slovenska, až po zrod nacionalizmu a vznik moderných štátov sa u Rómov kráľovská koruna nededila, pretože nebolo po kom. V súčasnosti preto ide o voľbu, ktorá súvisí skôr s pretrvávajúcou frustráciou prevažne u staršej generácie rómskych lídrov. Budovanie rómskeho národa sa jej od polovice 90. rokov stále nedarí.

Vlastniť históriu

O čosi podobné sa dlhší čas pokúša aj slovenský premiér Robert Fico, ktorý už stihol – aj napriek výhradám historikov – premenovať starých Slovanov na Starých Slovákov a povýšiť Svätopluka na slovenského kráľa. Snaha sprítomňovať históriu (rómskych) kráľov, v ktorej sa nachádzajú pramene falošného sebavedomia, však nemusí súvisieť len s neochotou prijať povesť večných vyhnancov a štvancov.

Jednoducho, tak ako slovenský premiér, aj rómski lídri dobre vedia, že vlastniť históriu znamená budovať a kontrolovať politickú moc. Pripomeňme, že odhalenie kontroverznej Svätoplukovej sochy na nádvorí Bratislavského hradu bolo súčasťou kampane Smeru k blížiacim sa parlamentným voľbám v roku 2010. S rovnakou pompéznosťou bol v apríli minulého roka korunovaný aj rómsky kráľ Róbert I., ako ho účastníci korunovácie nazvali.

Tak ako Svätopluk, aj rómsky kráľ môže časom nadobudnúť významnú mobilizačnú silu. Takúto ambíciu napokon potvrdil aj jeden z vrcholných predstaviteľov „kráľovského dvora“ Ladislav Rychter: „Pokračujeme ďalej s tým, že jednoducho chceme zjednotiť všetkých Rómov. Doteraz zlyhali ako rómske politické strany, tak aj mimovládne organizácie, tak to skúsime takto. Ja si myslím, že toto je cesta, ako niečo naštartovať.“

V čom si rozumejú

Treba objektívne priznať, že história Rómov nie je ani v súčasnosti podrobená dlhodobému a najmä serióznemu výskumu. A už vôbec nie je súčasťou interpretácie dejín tejto krajiny. Jej chápanie preto môže skĺznuť naozaj kdekoľvek.

Niektorí rómski lídri sú napríklad presvedčení o tom, že Rómovia svojich kráľov určite mali, len to historiografia z nejakého dôvodu stále tají. Netreba falšovať ani obdobie Veľkej Moravy, aby sme vedeli, že Slováci sa dodnes nevyrovnali s obdobím vojnového slovenského štátu. Po novom to chcel slovenský premiér riešiť tak, že do čela Ústavu pamäti národa postaví človeka, ktorý verejne obhajuje fašistického prezidenta Jozefa Tisa. Po odbornej kritike premiér svojho nominanta napokon stiahol.

Ak si teda slovenskí a rómski politici dokážu naozaj v niečom porozumieť, tak určite v prekrúcaní historických faktov vo vlastný prospech. A hoci slovenského a rómskeho „kráľa“ delí úctyhodných 1120 rokov, až v moderných politických dejinách nám obaja panovníci musia spoločne pripomínať, akí sme stále malí a podda(j)ní.