Denník N

Ak by sme peniazom rozumeli, v bankách by neležali miliardy eur

Vo finančnej sfére máme vytvorenú vlastnú terminológiu, hovorí zakladateľ spoločnosti PARTNERS GROUP SK Ján Müller. Preto sa musia finančníci naučiť hovoriť jazykom, ktorému bude rozumieť každý.

Tento rok to bude 13 rokov od vzniku PARTNERS GROUP SK. O čom je tento biznis príbeh? Je to príbeh charizmatického lídra, historickej príležitosti na trhu, alebo príbeh niečoho iného?

Nemyslím si, že keď sme začínali, bola na trhu unikátna historická príležitosť, ktorú by sme využili. Ak by ste však trvali na tom, že tento príbeh má mať nejaký prívlastok, povedal by som, že to bol príbeh odvahy. Tú potreboval každý, kto stál pri zrode spoločnosti a kto si trúfol ísť do rizika s víziou zmeniť trh finančného sprostredkovania na Slovensku.

Spomeniete si, kedy ste sa s finančným sprostredkovaním stretli po prvýkrát?

Pamätám si, že keď som dovŕšil 18 rokov, končila sa platnosť mojej poistky a u nás doma sedel zástupca vtedajšej Slovenskej poisťovne. Čo ma však pri tomto stretnutí frustrovalo, bolo to, že som ani len netušil, o čom hovorí. To je moja prvá asociácia spätá s finančným biznisom.

Boli peniaze tou hlavnou motiváciou, prečo ste išli do finančného sveta?

Peniaze boli určite silnou motiváciou, ale rovnako ňou bola aj túžba po znalostiach. Pri sledovaní môjho obľúbeného filmu – Wall Street ma hnevalo to, že som nerozumel kľúčovým dialógom. Do finančnej problematiky ma začal zasväcovať môj bývalý spolužiak z gymnázia, ktorý dnes pôsobí v našej spoločnosti. Nové vedomosti som chcel absorbovať čo najrýchlejšie.

Vo vašom biznise vidíte do peňaženiek Slovákov. Ako sa správajú k svojim peniazom?

Klienti majú nastavené pravidlá hospodárenia tak, aby ich majetok rástol. Našou snahou je pomáhať im zvyšovať príjem a hodnotu ich majetku. Ak aj dôjde k zadlženiu, musí byť za tým aktívum. Dôsledkom takéhoto vedenia klientov je, že sa stále zväčšuje rozdiel v majetku medzi nimi a prevažnou väčšinou ostatných ľudí, ktorí sa zadlžujú. Preto je ťažké hovoriť „o Slovákoch“ a ich správaní k peniazom, akoby to bola jedna samostatná kategória.

Ako potom čítate výsledky prieskumov, podľa ktorých sú Slováci pri investovaní mimoriadne konzervatívni a opatrní?

Sú to abstraktné priemery. Spomeňte si na druhý pilier. Keď sa pred 15 rokmi rozbiehal, väčšina sporiteľov vstupovala do rastových fondov, ktoré mali investovať najmä na akciových trhoch. Znamenalo by to, že Slováci sú národ investorov, ktorí akceptujú riziko spojené s investovaním do akcií? Ani náhodou. Bol to dôsledok toho, že niekto im pri tomto rozhodnutí pomohol, niekto ich nasmeroval. O pár rokov neskôr to bol opäť zásah niekoho iného, kto z dynamických investorov urobil zo dňa na deň konzervatívnych sporiteľov. Len preto, že ich administratívne presunul do garantovaných fondov.

Kde sú príčiny takejto charakteristiky väčšiny ľudí?

Začal by som pri tom, aká je úroveň ich finančného vzdelania, finančnej gramotnosti a praktických skúseností. Tu nestačí mať len teoretické znalosti. To všetko ovplyvňuje, ako a či vôbec budú ľudia investovať. Som presvedčený, že väčšina peňazí je v bankách nie preto, že to ľudia tak chcú, nie preto, že je to tak dobre, nie preto, že by si zvážili pomer výnosov, rizika, likvidity a iných možností, ale hlavne preto, že buď iné možnosti nepoznajú, alebo im nerozumejú. Ak by tomu tak nebolo, v bankách by na bežných účtoch a termínovaných vkladoch neležali miliardy eur, ktoré by mohli byť investované inak.

Váš biznis pomáha ľuďom v oblasti, v ktorej sa nevyznajú. Ak by boli finančne gramotní a rozumeli všetkým súvislostiam, boli by ste ešte potrební?

Vtedy by sme boli potrební ešte viac ako dnes. Verím tomu, že čím budú ľudia finančne gramotnejší, tým viac budú využívať naše služby. Finančne gramotní ľudia sa neuspokoja len s tým, že majú peniaze v banke, ale využívali by svojho finančného odborníka – išli by za kvalitou. Som presvedčený o tom, že kvalitou sa trh nemôže nasýtiť. Preto verím v nekonečný potenciál našej služby.

Mnohým ľuďom robí problém pochopiť elementárne súvislosti pri investovaní, na druhej strane nemajú problém zadlžiť sa na 30 rokov, čo je veľký záväzok. Nie je to paradox?

Vôbec nie. Bežný klient banky nevníma svoje vlastné zadlženie ako riziko. Pre neho je rizikom to, keď investuje vlastné peniaze. Úver je však pre mnohých riziko veriteľa, nie ich vlastné. Deväť z desiatich ľudí, ktorí si berú úver, si neuvedomuje napríklad to, že úver je dedičný. Neuvedomujú si, ako sa môže zmeniť ekonomická situácia. Alebo to, že ceny nehnuteľností môžu aj výrazne klesnúť. Preto si myslím, že pôvodná otázka neobsahuje žiadny paradox. Ten by existoval vtedy, ak by ľudia rozumeli tomu, aké riziká z úverovania vyplývajú, a vedome by ich akceptovali.

Čo je pre finančných sprostredkovateľov v takomto prostredí najväčšou výzvou?

Albert Einstein už vyslovil odpoveď na takúto otázku: Ak zložitú vec nedokážete vysvetliť jednoducho, nerozumiete jej. My máme vo finančnej sfére vytvorenú vlastnú terminológiu, vlastný jazyk. Keď však chceme, aby nám ľudia rozumeli, potrebujeme hovoriť ich jazykom, potrebujeme hovoriť zrozumiteľne.

Minulý rok sa PARTNERS GROUP SK rozrástla o vlastného obchodníka s cennými papiermi. Kedy ste si uvedomili, že ho potrebujete?

Investičný svet je dlhodobo rozdelený na dva hlavné tábory – na tých, ktorí favorizujú aktívne riadenie investícií, a tých, ktorí im protirečia výsledkami pasívnych stratégií. Dôležitým faktorom pre nás a pre investičné stratégie, ktoré náš obchodník s cennými papiermi ponúka, je lokálny daňový režim. Keď posudzujete kvalitu investície, nedokážete sa tomu aspektu vyhnúť. Je veľký rozdiel, či z dividend musíte odviesť 35 %, z kupónov 19 % alebo neplatíte vôbec nič. Rozhodnutie založiť vlastného obchodníka u nás dozrievalo približne dva roky.

Nebolo naivné očakávať od gigantickej investičnej spoločnosti, že vám pripraví riešenie, ktorým by sa pripravila o časť ziskov?

Žijeme vo svete, kde keď máte požiadavku robiť veci inak, tak vaša žiadosť ide najskôr z Prahy do Paríža, z Paríža do Dublinu, odtiaľ do Kataru a z Kataru do New Yorku. Potom sa všetky procesy zopakujú, pretože sa ukážu chyby v postupe. Mám preto teóriu, že postupne bude rásť obrovský dopyt zo strany klientov po rýchlych, efektívnych riešeniach, ktoré ponúknu lokálne firmy. Nebude záležať na 200 až 300-ročných inštitúciách, ale na úžitku, ktorý klientom prinesieme. Chorobou veľkých korporácií je to, že sa stávajú zahľadenými do seba, a záujem o klienta je často frázou. Klienti nemilujú veľké korporácie preto, že sú veľké, zato veľké korporácie sa stávajú ešte väčšími, pretože ich klienti milujú.

Obchodníka s cennými papiermi už máte. Čo bude ďalší krok? Vlastná správcovská spoločnosť?

Dobrá otázka – 12.12.2019 sme oficiálne podali žiadosť v Národnej banke Slovenska o licenciu správcovskej spoločnosti.

Čo má priniesť klientom?

Tento krok nám umožní rozšíriť a skvalitniť produktové portfólio o produkty, ktoré v súčasnosti nemáme. Čím viac možností klient získa, tým objektívnejšie sa môže rozhodnúť. Čím kvalitnejšie produkty máme, tým kvalitnejšiu službu môžeme našim klientom ponúknuť.

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie