Denník N

Vtedy na rebríku

Ilustračné foto - AF
Ilustračné foto – AF

Moja spoveď Artforu, ako som mu raz chcel byť neverný. Nevyšlo to, proste bez neho nemôžem byť.

Ako to už býva, odriekaného chleba najväčší krajec. A tak som sa aj ja, ak nie nepriateľ, tak prinajmenšom ignorant najrôznejších rebríčkov všetkých možných „naj“ v umení a kultúre, stal pred pár rokmi nečakane ich súčasťou. Konkrétne toho jedného rebríka – ako mu v Artfore, práve oslavujúcom tridsiate narodeniny, s láskou hovoria – informujúceho každý týždeň o poradí najpredávanejších kníh v sieti jeho predajní.

Keď som na staré kolená zosmolil svoju debutovú knižku, ktorú zhodou okolností so vzácnou pozornosťou vydalo práve Artforum, rozdal som autorské výtlačky a chcel som sa oddať zaslúženému odpočinku. „A pre mňa nemáš tú svoju knihu?“ ozval sa jeden známy, potom druhý, tretí. Niežeby išlo o davy záujemcov, ale pár naliehavých hlasov to predsa len bolo. Nezostávalo iné, len sa vybrať do Artfora a zakúpiť si niekoľko exemplárov svojho dielka. Pre korektnosť dodávam, že so zľavou pre autora.

Samozrejme, málokedy sa stane, aby tam človek pri regáloch s knihami nenatrafil na niekoho známeho. „Ahá, takto si ty zvyšuješ predajnosť vlastnej knihy?“ opáčil kamarát, čakajúci za mnou pri pokladnici. Až vtedy som si uvedomil, že má hroznú pravdu, hoci to asi nemyslel až tak vážne. A čoskoro, v čerstvom vydaní rebríčka najpredávanejších kníh, sa tam tá moja, aj pekne s obálkou, naozaj objavila na poprednej priečke.

Široké príbuzenstvo si ďalej žiadalo svoje, a tak som

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre, Kultúra

Teraz najčítanejšie