Denník N

Opustená stolička

Oľgin obraz, Vlado Rosenfeld a Lao. Foto - archív J. R.
Oľgin obraz, Vlado Rosenfeld a Lao. Foto – archív J. R.

Chcelo sa mi písať o niečom peknom, nie o strihaní vlasov & sk.náckoch.

18. február 1965. Z lietadla ČSA, linka Havana – Praha, vystúpil muž v teniskách. To nebol postoj ani móda, v Havane bolo teplo a Fidel Castro ho z Kuby vyhostil – a iné Allen Ginsberg nemal. Autor Kvílenia a iných básní chcel u nás „pokračovať vo výskume socialistického vesmíru“. Písal, že „všetci tu obdivujú beatnikov & nosia dlhé vlasy & serú na komunizmus“. Tenisky išli na dračku, mladí beatnici počúvali jeho recitácie a štátne orgány ho zakrátko vyhostili. V Moskve, odkiaľ pochádzala jeho mama, stretol bratranca, básnikov, syna Sergeja Jesenina a takisto ho odtiaľ vyhostili.

Ale ten prievan, ktorý priniesol! Prúd podmanivých obrazov & slovných spojení & tém zaplavil raj na pohľad, spravovaný prezidentom Novotným. Poézia aj škandalózne Ginsbergove denníky inšpirovali a mladí už nikdy nepísali ako predtým.

Boli aj takí, ktorých písačky čitatelia nepoznali. Ak písali alebo robili obrázky, tak pre seba a kamarátov, túlali sa, ale predovšetkým žili život ako báseň. Aj Vlado. Utekal pred fízlami, ktorí násilne strihali chlapcom vlasy, a oddýchol si, keď potichu stál študentom maľby ako model. Zvedavo chodil po svete. Je to ten chlapec s dlhými vlasmi z plagátu k filmu 322.

A potom prišla z malého mesta H. Oľga. Tichá čajka, vták, ktorý nepozná pokoj ani cieľ. Prijali ju do ateliéru maľby profesora Matejku. Vážne dobrý ročník, Dežo, Eva, Peter, Zita. „Bola o pol generácie chytrejšia ako ja,“ povedal jej spolužiak Monogramista T.

V roku Pražskej jari Oľga otehotnela, narodil sa Oleg. Držal som ho na rukách, zabaleného v perinke, keď Vlada naháňali poliši 21. augusta 1969 po ešte neznormalizovanej Bratislave. Potom dostali veci rýchly spád, a tak ako to v dejinách chodí, mladí rodičia s dieťaťom ušli. Po záplavách na rieke Arno bolo vo Florencii pre reštaurátorov veľa práce, potom Amerika a súostrovie Havaj.

Oľga s reštaurovaným obrazom.
Foto – archív J. R.

„Ja som Ginsberga v Československu nestretol, až v N. Y. Žili sme blízko, on na 12. severnej, my na 8. severnej a neďaleko mal recitácie s Patti Smith (spievala namiesto Boba Dylana pri preberaní Nobelovej ceny). Keď bol v Prahe, stýkal sa s viacerými mojimi priateľmi, hlavne s básnikom Pavlom Beranom, autorom pre mňa jednej z najúžasnejších viet, aké som kedy počul: VESMÍR JE VES, VE KTERÉ JE MÍR.“

Roky uprostred Pacifiku. Dieťa v perinke vyštudovalo matematiku, z dievčat dvojičiek sa stali juniorské šachové majsterky USA, Oľga reštaurovala obrazy, Vlado kúzli v záhrade. Majú desať vnúčat, niektoré sú zo sirotincov juhovýchodnej Ázie. Zo stíchnutého domu počuť havajský spev a kadiš (nie Ginsbergov).

P. S. Chcelo sa mi písať o niečom peknom, nie o strihaní vlasov & sk.náckoch. Ako vidno z Oľginho a Vladovho príbehu, krása sa nedá zničiť. Aj keď Oľga pred pár dňami zomrela.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre, Kultúra

Teraz najčítanejšie