Najsmutnejšia myjavská balada

Dominika Madro vyhrala v roku 2016 jubilejný dvadsiaty ročník literárnej súťaže Poviedka – jej víťazná próza niesla titul Svätyňa. Po troch rokoch sa nám autorka predstavuje s debutovým románom Svätyne. Nepatrný rozdiel v názve a posun od singuláru k plurálu naznačuje, že tieto texty spolu úzko súvisia. Je to tak. Román totiž vzklíčil a vyrástol práve z víťaznej poviedky. Ako strom.

Dobrá kniha vždy funguje trochu ako vypínač, alebo presnejšie – ako prenášadlo do celkom inej reality. V prípade Svätýň Dominiky Madro to platí absolútne. Ocitáme sa vo svete, v ktorom sme nikdy neboli, ktorý sme nikdy nevideli. Bylinky v ňom majú skutočnú moc (nielen liečivú) a čary, aj keď v ne málokto verí (alebo málokto sa k tejto viere priznáva), ovplyvňujú životy ľudí už len tým, že sú možné. Je to cudzina. Cudzina, ktorá leží ďaleko a dávno. Avšak len do chvíle, kým sa z príbehu nevylúpnu dôverne známe ľudské životy. Aj tie dnešné. Naše vlastné.

Kniha, ktorá znie

Ako prvý vás upúta jazyk. Možnože aj nahliadnete do tiráže, aby ste si overili, či náhodou nedošlo k nejakému omylu, ale nie – knihu Dominiky Madro skutočne vydal Koloman Kertész Bagala v roku 2019.

Autorka svojej próze obliekla bezpochyby odvážne šaty. Lepšie však ani nemohla vybrať. Respektíve – utkať a ušiť jej ich na mieru.

Miestami máte pocit, že čítate to najlepšie od Chrobáka či Švantnera, inokedy sa zas s jazykom nežní natoľko, že si celkom prirodzene spomeniete na Tatarkove poviedky z knižky V úzkosti hľadania alebo neskoršie Písačky, až sa napokon prichytíte pri tom, že si nie ste celkom istí, či čítate knihu alebo počúvate akúsi starodávnu hypnotickú hudbu.

Vety a ich skladba majú u Dominiky Madro výrazný rytmus i melodiku.