Denník N

O budúcnosti budúcich bytostí

Socha Mladý modelár z roku 1958 od Františka Draškoviča. Foto - Ján Púček
Socha Mladý modelár z roku 1958 od Františka Draškoviča. Foto – Ján Púček

Tento rok sme dostali jeden deň navyše, aby sme dobehli zameškané.

Autor je spisovateľ

Niekedy nám chýba len jeden deň navyše. Jeden jediný. Ak by sme ho dostali, zmenilo by sa všetko. Ak by sme ho naozaj dostali…

V Nebi nad Berlínom chodia anjeli pomedzi ľudí, vidia ich nahých a smutných a blúdiacich a zamyslených, vidia ich trápiť sa v metre cestou z roboty, tešiť sa z riedkej kávy v plastovom poháriku i zo slniečka v náhle teplom zimnom popoludní. Sami nevidení. Neviditeľní. Chodia a pomáhajú.

Takto nejako si predstavujem aj iné neviditeľné a (zatiaľ) neprítomné bytosti. Vlastne bytôstky. Také, čo budú mať o tridsať rokov na krku tridsiatku. Sú tu, aj keď tu ešte nie sú. Compañero!

A zrazu nie som sám, ani keď si ráno doprajem štvrťhodinu v posteli navyše, ani keď čúram na dvore pod (pra)dedov vinič, ani keď cestujem ranným myjavákom do hlavného mesta. Sedí tam, vedľa mňa, kopká nohami do sedadla pred nami, spieva si. („Zadriemal som. Prebudil ma cudzí tenký detský hlások / na sedadle tesne blízko mňa.“)

Chtiac-nechtiac už dopredu rozmýšľam. Rozmýšľame. Aký svet ho tu vlastne čaká? Určite trochu čudný.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie