Modlitba za Jána, Martinu a Slovensko: Brutálne zlo v nás prebudilo vôľu k spoločnému dobru

Keby si človeku nedal slobodu, Bože, nemohol by spriadať pavučiny lží, nemohol by sa opojiť mocou, považovať sa za bohorovného a beztrestne konať zlo – Ján a Martina by boli žili.

Keby si nás nevystavil zvodom egoistickej túžby po pôžitku, bohatstve a moci, inžinieri zločinu by nemohli cez svoje volavky pochytať vplyvných mužov do sietí vydierania – Ján a Martina by boli žili. Keby si tú slobodu v nás nepodmienil zodpovednosťou za spravodlivosť, Ján by nebol tvrdohlavo hľadal pravdu, neskúmal by temné prepojenia mafie súdnictva a vlády, nebol by v ten osudný deň stretol vo vlastnom dome vraha.

Keby si do nás nevložil nádej, že pravda a láska zvíťazia nad lžou a nenávisťou, nik by svoj život neohrozil riskantnou odvahou, nik by nenašiel silu kráčať bezmocný proti temnému prúdu zlovoľnej moci – Ján a Martina by boli žili. Pravda a láska musia zostať nahé tak ako ty, Kriste, pred Pilátom? V bezbrannej moci bezmocných?

A predsa, nič iné iba tá krehká moc nás zachraňuje pred plazivým zlom, ktoré si tak ľahko podmaňuje náš svet. Keby Ján a Martina, verní zodpovednej slobode, nepoložili svoj život, neboli by sme sa prebudili z letargie a nezaplavili by sme námestia Slovenska. Inžinieri zločinu sa prerátali, chceli pravdu umlčať, tou vraždou však pravdu prebudili.

Tých, čo stáli nad zákonom, dnes zákon súdi. Brutálne zlo v nás prebudilo vôľu k spoločnému dobru, na ktoré sme zamestnaní úsilím o naše vlastné malé dobro zabudli.

Prebudila nás sila nezištnej obete. Sme tu, lebo vieme, že Ján a Martina tým vrahom čelili i za nás. Uplynuli dva roky, nezabúdame a nezabudneme. Ďakujeme za Martinu a Jána i za ich statočných rodičov.

Oni si ranu tej smrti ponesú po celý život. Bože, stvoril si nás slobodných pre pravdu a lásku, daj nám odvahu byť pravde a láske vernými – tak ako Ján a Martina. Pričiniť sa každý svojím dielom, aby sme mafiánsky štát premenili na slušné a spravodlivé Slovensko.