List od rodičov Jána a Martiny: Nikdy sme neboli sami, boli a ste tu s nami a dávate nám silu

Dobrý večer, vážení zúčastnení,

dnes už prešlo veľa chvíľ, odkedy nám niekto zobral šťastie, odkedy pre nás zastal čas, odkedy sa tu s Vami stretávame. Stále nevieme zniesť to odlúčenie, to, čo nám spravili. Je hrozný pocit vidieť tváre, počuť hlasy, konfrontovať sa s tými, čo nám zobrali našich anjelov. Nikdy sme však neboli sami, boli a ste tu s nami a dávate nám silu.

Dlhý, veľmi dlhý zoznam káuz, zlyhaní, krádeží, korupcie a dokonca aj vrážd sa prepáčiť nedá. Ani ľuďom, ktorí tieto veci vykonali, ani tým, ktorí s nimi spolupracovali.

My nezabudneme.

Prepojenia, ktoré vznikajú medzi hlavnými podozrivými a najvyššími politikmi či sudcami v našej krajine, sú hrozivé a právom máme strach nielen o seba, ale hlavne o spravodlivosť. Bez záujmu a tlaku nás ľudí nie sú schopní urobiť potrebné, ale nepotrebné urobia za chvíľu, pre seba. A ešte nás aj presvedčia, že to potrebné je.

Mrzí nás, že ľudia často bez toho, aby sa naozaj zaujímali, viac čítali a rozumeli veciam, presadzujú svoje osobné, nepodložené názory a pocity. Zlu skutočne stačí, aby sme nehľadali pravdu a aby sme boli ticho.

Martinka s Jankom mali jedinú túžbu: žiť skromne, založiť si rodinu, žiť pravdu. Strašne to bolí a dali by sme čokoľvek za to, aby mohli zažiť aspoň kúsok zo šťastia, ktoré plánovali. Ich túžba však narazila na túžbu po moci a peniazoch.

A proti tomu tu aj dnes stojíme.

Stále si vyčítame, že sme ich nedokázali ochrániť, už ich nikdy neobjímeme. Ale vždy budeme bojovať aspoň za zachovanie ich odkazu. Vydržíme, aj keď vyhrať nemôžeme, nič nám ich už nevráti. A je na nás všetkých, aby zlo už nikdy neprestrelilo srdce a hlavu pravde.

Všetkým Vám tu prítomným, všetkým poctivým ľudom, ktorí vedia, že pravda sa nedá umlčať, a pomáhajú nám v našom trápení, chceme vysloviť zo srdca jedno veľké: Ďakujeme!