Alibisti a Ficových tridsať percent

Ficova voľba slov svedčí o tom, čo cíti v súvislosti s vraždou.
Poznáme priveľa desivých príbehov, filtrujeme ich cez seba, dotýkajú sa nás a musíme sa s nimi vyrovnávať. Vieme sa zachraňovať radosťou z iných vecí, veselosťou, tieto prostriedky však neslúžia na to, aby nejakým spôsobom vytesňovali to zlé, čo sa stalo. Jeden z najdesivejších príbehov mal práve druhé výročie. Tlačíme ho pred sebou ako skarabeus a bude to tak, až kým sa právoplatne neskončí. Potom si ho budeme „už len“ pamätať. Odkaz, v ktorom sľubujeme, že nezabudneme, je naozaj silný.
Veľmi sa nás to dotklo, ale videli sme niektorých ľudí škľabiť sa. Napríklad keď bývalý premiér podával demisiu u prezidenta, aj to z donútenia, lebo u nás je odstúpenie z vlastnej vôle dôvod na oslavu. Bezprostredne po vražde síce pozbieral toľko chochmesu, aby