Denník N

Marcinková zo Za ľudí: Andreja Kisku poznám dobre a videla som, že na videu so Šuligom je zmätený

Vladimíra Marcinková. Foto N - Tomáš Benedikovič
Vladimíra Marcinková. Foto N – Tomáš Benedikovič

Vladimíra Marcinková kandiduje z 11. miesta, v strane Za ľudí je spolu so svojím otcom Vladimírom Ledeckým, starostom Spišského Hrhova. S Andrejom Kiskom spolupracuje už od začiatku jeho predvolebnej kampane v prezidentských voľbách. „Na začiatku som nemala podporu v škole ani doma, ani medzi priateľmi v tom, že som v Kiskovom tíme,“ vraví.

V rozhovore hovorí aj to, prečo sa jej s Kiskom dobre spolupracuje a prečo ju neodradili ani kompromitujúce videá.

Marcinková má populárny Instagram, kde ju sleduje takmer 15-tisíc ľudí. Neprekáža jej, že sa chce v politike venovať sociálnym témam, a pritom pridáva fotografie z drahých dovoleniek? „Ak je človek úspešný, neznamená to, že je necitlivý k problémom druhých,“ vysvetľuje.

Máte za sebou jedno predvolebné vystúpenie v televízii – duel s Ľubošom Blahom zo Smeru. Aké to pre vás bolo?

Bol to môj prvý politický duel. Keby bola pravda to, čo o sebe hovorí pán Blaha, že je najľavicovejší a sociálny politik, považovala by som to za skvelú príležitosť porovnať si v tejto oblasti názory a snahy. Ale ja nepoznám žiadne hmatateľné výsledky jeho politickej práce za dlhé roky. Svoju pozíciu v politike posilňuje šírením konšpirácií, manipulovaním verejnej mienky a krivením pravdy. Preto ma mrzí, aký veľký mediálny priestor dostáva.

Aký bol v zákulisí? Prekvapilo vás na ňom niečo?

Správal sa ku mne dôstojne. Pred začiatkom relácie som ho požiadala, aby sme si neskákali do reči. Povedal, že uvidí podľa toho, ako sa diskusia vyvinie. Ale nakoniec mi ani raz do reči neskočil. A ani ja jemu, aj keď som mala nutkanie.

Vyrastali ste pri politike – váš otec je starostom od vašich ôsmich rokov. Čo sa vám počas dospievania na politike páčilo?

Veľkou inšpiráciou pre mňa bolo, aký pokorný dokázal byť. Napriek tomu, že má podľa mňa priam šalamúnske uvažovanie a zdravý sedliacky rozum, vždy si uvedomoval hranice svojich schopností, a preto sa snažil do diania v obci zapojiť čo najviac ľudí. Ako prvý krok vo funkcii spravil plán, ako by mala dedina vyzerať o desať rokov. Poslal každej rodine pozvánku do kultúrneho domu, kde nakoniec prišlo asi 50 ľudí, a spoločne vytvorili naozaj odvážnu víziu, ako by mala dedina vyzerať v budúcnosti. Plánovať veľké veci v čase, keď na obecnom úrade mali len latrínu a obec nevlastnila počítač, len dva písacie stroje, bol naozaj odvážny krok. Páčilo sa mi aj to, že nikdy nekalkuloval. Púšťal sa do nepopulárnych rozhodnutí, aj keď mu ostatní hovorili, že za toto ťa už nezvolia. A to nielen pri riešení vylúčenej rómskej komunity.

Napríklad?

Jedna z prvých vecí, čo urobil, bola, že zbúral krčmu v strede dediny. Moja mamka mu doma povedala: už nemáš šancu. Na mieste, kde stála krčma, postavil nový obecný úrad a nasadil stromy. Nakoniec to mnohí ocenili, v obci bol problém s alkoholizmom a aj toto prispelo k zmierneniu situácie. A vo voľbách napokon nemal ani protikandidáta.

Nevznikla zase nová krčma?

Nie. Vtedy sme mali tri krčmy, teraz máme už len jednu a aj tá je ďaleko od centra obce. Dostanú sa tam len veľmi motivovaní ľudia.

V rozhovore pre Denník N ste povedali: „Cez naše dvere prešlo neskutočne veľa príbehov obyvateľov dediny a to ma pripravilo na život.“ Ako ste mysleli, že vás to pripravilo na život?

Žila som v milej bubline.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Voľby 2020

Za ľudí

Slovensko

Teraz najčítanejšie