Denník N

Zmena je na dosah, ale jej nositelia sa nemôžu navzájom oslabiť

Zo zákulisia jednej z predvolebných debát Denníka N. Foto N - Vladimír Šimíček
Zo zákulisia jednej z predvolebných debát Denníka N. Foto N – Vladimír Šimíček

Pravdepodobnosť, že pokus o 13. dôchodok, dvojnásobné detské prídavky a odmietnutie Istanbulského dohovoru potiahne preferencie Smeru a SNS nahor, nie je veľmi vysoká.

Autor je politológ a prezident IVO, hosťujúci expert IWM (Viedeň)

Predvolebné prieskumy z posledných týždňov naznačujú, že Slovensko smeruje k zmene vlády. Zabrániť tomu môže iba nadštandardná koncentrácia eventualít, ktorých súbežné pôsobenie môžeme považovať za zriedkavé, ale nie úplne vylúčené.

Záleží teraz na politikoch, ako dokážu uskutočňovať svoje aktivity v zostávajúcich dňoch pred hlasovaním v troch smeroch – v udržaní mobilizácie vlastných voličov, v oslovení ďalších, zatiaľ nerozhodnutých voličov a v demotivácii voličov súperov.

„Zodpovedná zmena“ neoslovuje

Pozrime sa najprv na vládny tábor – tábor „zodpovednej zmeny“ (v skutočnosti praobyčajnej kontinuity a tým aj zabezpečenia prevencie od vyvodzovania zodpovednosti za deformácie naakumulované za dlhý čas vládnutia).

Po tom, čo Bugárov Most-Híd vyhlásil, že „so Smerom už nikdy“, sa tento tábor scvrkol na „osvedčený“ tandem Fico – Danko. Toto duo v posledných dvoch týždňoch celkovo stráca. Hlavná vládna strana stagnuje a mierne sa oslabuje, jej mladší koaličný partner sa čoraz hlbšie ponára pod hranicu zvoliteľnosti.

Nápad presadiť v parlamente tesne pred samotnými voľbami schválenie trinásteho dôchodku a zvýšenie detských prídavkov (lákadlo pre časť voličov Smeru) a odmietnutie ratifikácie Istanbulského dohovoru (habaďúra šitá na mieru voličom SNS) sa jeho autorom zjavne vymkol z rúk.

Vecná obhajoba sociálnych návrhov ich predkladateľmi v parlamente bolo čisté zúfalstvo – aj z kvantitatívneho (minimálny počet diskutujúcich zástancov „zodpovednej“ zmeny), aj z kvalitatívneho hľadiska (bezduché verklíkovanie tých istých nepresvedčivých argumentov).

Prerokovanie spomínaného návrhu, naopak, využila opozícia na zdrvujúcu kritiku predvolebnej „politickej korupcie“ v podaní dvoch vládnych strán. Obsadenie rečníckeho pultu poslancami Spolu a PS a následná neuznášaniaschopnosť pléna pri hlasovaní o skrátenom legislatívnom konaní spôsobili odklad rokovania na ďalší týždeň, čo dokonca i v prípade schválenia noviel neposkytne dvojici Smer – SNS možnosť zužitkovať tento otázny úspech.

Novely totiž nevstúpia do platnosti, kým ich nepodpíše prezidentka Čaputová. Žiadať ju však, aby tak urobila ihneď (pritom podľa ústavy má na podpis alebo vetovanie zákona 15 dní), a potom na ňu útočiť, že sa neponáhľa a tým nedopraje dôchodcom a rodinám s deťmi, aby si prilepšili (toto je prehľadný zámer večného predsedu Smeru), sa bude dať iba v priebehu jedného dňa, t. j. v stredu, od štvrtka platí volebné moratórium.

Zvaľovať zodpovednosť na prezidentku predseda Smeru síce môže a zrejme aj bude, ale aj keby to robil od rána do večera, sotva to pomôže. Prezidentka Čaputová nie je jeho volebným súperom, útoky na ňu nezmobilizujú nerozhodnutých voličov v prospech Smeru a neodradia od hlasovania voličov opozičných strán.

Vzhľadom na už sa prejavujúci rozklad v poslaneckom klube Smeru, ktorý nebol schopný zaistiť hlasovanie svojich členov tak, aby prešlo skrátené legislatívne konanie, je možné, že napokon novely vôbec neprejdú a že už nebude možné sa na nikoho vyhovárať, ani na prezidentku. Bude to pre Smer (a napokon aj pre SNS) veľké fiasko s demoralizujúcim účinkom.

Pravdepodobnosť, že celá kauza pokusu o 13. dôchodok, dvojnásobné detské prídavky a odmietnutie Istanbulského dohovoru potiahne preferencie Smeru a SNS nahor, nie je veľmi vysoká, naopak, straty zo zlyhania tohto „diabolského plánu“ Roberta Fica nie sú vylúčené.

Systémová zmena na vzostupe

Tábor systémovej zmeny – opozičné parlamentné a mimoparlamentné demokratické subjekty – má podľa posledných prieskumov preferencií nadpolovičnú väčšinu hlasov zúčastnených voličov a v prípade vstupu všetkých týchto strán do vládnej koalície bude disponovať v parlamente dokonca ústavnou väčšinou. Zdalo by sa, že opozícii stačí už iba pár dní počkať na výsledok a môže začať oslavovať. Nie je to však taká samozrejmá vec, ako by sa zdalo.

Sumárna podpora opozičných strán je dôležitá, dokonca veľmi, ale povolebné percentá sa pre novú („opozičnú“) vládnu koalíciu môžu spočítavať iba od čísla päť a vyššie pre jednotlivé strany a od čísla sedem a vyššie pre volebné koalície. Pri takomto spočítavaní napríklad 4,9 + 4,9 sa nebude rovnať 9,8, ale nule. Takisto sa bude rovnať nule 4,9 + 6,9. Takmer raketový – na pomery doterajšieho rozloženia síl – preferenčný rast hnutia OĽaNO (v posledných dňoch sa dostalo až na úroveň Smeru-SD) nesie so sebou aj celkom konkrétne a nie úplne bezvýznamné riziko pre perspektívu vzniku stredopravej vlády.

Čím vyšší totiž bude preferenčný vzostup OĽaNO v posledných dňoch pred voľbami (a dnes sú šance na víťazstvo hnutia Igora Matoviča nad Smerom minimálne rovnako pravdepodobné ako šance na opačný výsledok), tým ohrozenejšie môžu byť tri subjekty (všetko potenciálni partneri OĽaNO pri skladaní budúcej vlády) – KDH a SaS, ktoré potrebujú prekonať päťpercentnú hranicu, a do istej miery aj koalícia PS/Spolu, ktorá potrebuje zisk nad sedem percent.

Bitka medzi Smerom a OĽaNO o prvenstvo vo volebnej súťaži môže mať iba jedného víťaza, ale v prípade, ak OĽaNO vyhrá s väčším rozdielom, tých, ktorí prehrajú, môže byť viac – nemusí to byť iba Smer, ale za určitých okolností aj nejaká opozičná strana (možno dokonca dve), ak sa časť ich voličov na poslednú chvíľu rozhodne, že vhodí do urien hlasovací lístok hnutiu OĽaNO.

Rast OĽaNO, zachytený výskumnými agentúrami ešte pred moratóriom, spôsobil, že dnes sa OĽaNO nachádza v minimálnej vzdialenosti od Smeru. Tento fakt podnecuje časť opozičného elektorátu, aby sa pridával k OĽaNO (povestný efekt „snehovej gule“) s cieľom uštedriť Smeru adresnú porážku a zosadiť ho z politického vrcholu, na ktorom je od roku 2006.

OĽaNO má dnes spomedzi všetkých kandidujúcich strán najlepšiu šancu osloviť ďalších voličov, Smer môže dnes o takomto „záložnom“ voličskom rezervoári iba snívať.

Pendlovanie voličov: od koho ku komu

Ak sa pozrieme na to, ktoré strany najčastejšie vytvárajú zhluky pri rozdelení „druhých“ hlasov (čiže elektorát sa medzi nimi prelína), tak v prípade opozície ide o OĽaNO, PS/Spolu, Za ľudí, SaS a v menšej miere aj KDH. Pri ďalšej konsolidácii preferencií OĽaNO (môže ju potvrdiť posledný prieskum 26. februára, ktorý síce nebude verejne publikovaný, ale dostane sa cez sociálne siete k veľkému množstvu ľudí) môže nastať gravitačný efekt, ktorý dodá hnutiu ďalšie hlasy, a to aj od iných opozičných strán.

Tieto by preto mali spozornieť. V poslednom predvolebnom týždni ešte môžu osloviť tých doposiaľ nerozhodnutých voličov, u ktorých majú šancu natrafiť na hodnotovo, ideovo alebo z nejakých iných dôvodov im blízkych ľudí – Rómov, mladých antifašistov, občianskych aktivistov (PS/Spolu), konzervatívne orientovaných kresťanov na severe a východe krajiny (KDH), živnostníkov, stredných a malých podnikateľov, mestskú inteligenciu (SaS, Za ľudí). Prostredníctvom oslovenia ďalších voličov, nie odkrajovaním elektorátneho koláča jeden u druhého, bude mať súčasná demokratická opozícia väčšie šance dosiahnuť také zastúpenie v parlamente, ktoré jej zabezpečí väčšinu poslaneckých mandátov.

Potom o možnosti spoločného vládnutia, ktoré má viesť ku zmene, rozhodnú rokovania lídrov. To však už bude ďalší diel príbehu.

Voľby 2020

Komentáre

Teraz najčítanejšie