Senát Najvyššieho súdu rozhodol opačne ako Harabin, kritizujú ho aj politici

Fungovanie inšpekcie ministerstva vnútra je v súlade so zákonom a jej policajti sú orgánmi činnými v trestnom konaní.

Vo štvrtok tak rozhodol dovolací senát Najvyššieho súdu a jasne išiel proti skoršiemu verdiktu senátu Štefana Harabina. Bývalý šéf Najvyššieho súdu spôsobil rozruch tým, že spochybnil inšpekciu ministerstva vnútra, ktorá dozerá na prácu policajtov. Dal do rúk argument súdeným policajtom na spochybnenie konania voči nim. Harabina za to kritizujú nielen sudcovia, ale aj politici.

Dovolací senát Najvyššieho súdu v zložení Juraj Kliment, Milan Karabín a Peter Szabo vo štvrtok v rozhodnutí odmietol dovolanie odsúdeného Ivana Veselého obvineného z majetkovej trestnej činnosti.

V rovnakej veci zároveň sudcovia rozhodli, že rozsudky sudcu okresného súdu vo Veľkom Krtíši Milana Vargu sú zákonné. Varga bol v minulosti v Českej republike odsúdený za jazdu pod vplyvom alkoholu. Keďže sa tak stalo ešte v čase, keď u nás tento skutok nebol trestný čin, môže podľa zákonov na Slovensku ďalej súdiť.

Oslobodil sexuálneho delikventa

Oba výroky Klimentovho senátu vyjadrujú presne opačný právny názor, ako nedávno prezentoval sudca Najvyššieho súdu a predseda jeho trestnoprávneho kolégia Štefan Harabin so svojím senátom.

Ten pustil na slobodu sexuálneho delikventa, ktorého odsúdil Varga, s odôvodnením, že Varga po rozsudku v Česku nemohol súdiť. Zároveň v inej veci rozhodol, že vyšetrovateľ inšpekcie ministerstva vnútra nie je orgán činný v trestnom konaní, čím spochybnil všetky rozhodnutia inšpekcie vyšetrujúcej trestné činy policajtov a všetky úkony, ktoré robí – napríklad aj odpočúvanie. Na Harabinov rozsudok sa už začali odvolávať viacerí policajti, ktorí stoja pred súdom.

„Došlo k takému výkladu a aplikácii zákonného predpisu, ktorý sa odchýlil od znenia príslušných ustanovení spôsobom zásadne popierajúcim ich účel a význam. Obzvlášť závažný následok týchto rozhodnutí je zvýraznený tým, že bol oslobodený obvinený, respektíve z výkonu trestu odňatia slobody boli prepustení odsúdení, ktorí sa dopustili závažnej trestnej činnosti korupcie a sexuálneho násilia,“ napísal senát vo svojom stanovisku, ktoré poskytol Denníku N.

Sudcovia Kliment, Karabín a Szabo zároveň upozornili, že Harabin nemá na fungovanie inšpekcie konzistentný názor. Kým v máji vo veci policajta Maroša Príbelského rozhodol, že inšpekcia je nezákonná, v októbri 2014 vo veci iného policajta jeho ďalší senát rozhodol opačne.

Harabin na otázky Denníka N nereagoval.

Čo bude ďalej?

Na Najvyššom súde teraz existujú o inšpekcii aj sudcovi Vargovi dve rôzne rozhodnutia.

Harabina za jeho verdikty ostro kritizuje minister spravodlivosti Tomáš Borec. Rozpormi by sa podľa ministra malo čo najskôr zaoberať trestnoprávne kolégium, „ktorého členovia by mali zvážiť aj otázku zachovania dobrej povesti a dôstojnosti kolégia za ďalšieho pôsobenia jeho súčasného predsedu“.

Harabin podľa Boreca „svojimi zmätočnými, právne nepodloženými vyjadreniami, a vo svojej podstate svojvoľnými argumentmi, nepomáha spravodlivosti, ale, naopak, vytvára podmienky na oslobodzovanie už v súlade s právom usvedčených zločincov“.

Borec zváži aj disciplinárne podanie. Ak by v prípade Harabina išlo o svojvoľný výklad zákona, bolo by to podľa zákona o sudcoch disciplinárne previnenie.

Návrh na disciplinárne konanie môže podať aj predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová. Súdna rada by tiež – ak by jej to niekto navrhol – mohla Harabinovi dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu až do právoplatného rozhodnutia.

Švecová v piatok vyhlásila, že posúdi, či sa sudcovia, vrátane Štefana Harabina nedopustili disciplinárneho previnenia svojvoľným výkladom práva po tom, čo si zadováži všetky dokumenty, vrátane stanoviska trestnoprávneho kolégia, ktorého je Harabin predsedom. Švecová má na podanie návrhu šesť mesiacov odo dňa, odkedy sa o ňom dozvedela. „Pripomínam tiež, že návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať aj minister a predsedníčka súdnej rady, verejný ochranca práv, sudcovská rada pri najvyššom súde,“ napísala vo svojom stanovisku.

Borec hovorí, že si necháva otvorené možnosti, hoci sú podľa neho obmedzené, keďže podľa niektorých výkladov minister nemôže „disciplinárne stíhať senát za svojvoľné rozhodnutie“, napísalo jeho tlačové oddelenie.

Existuje totiž rozhodnutie pléna Ústavného súdu, ktoré hovorí, že nie je možné stíhať za svojvoľný právny názor „senát“, ale iba konkrétneho sudcu. Harabin na Najvyššom súde zaviedol, že sudcovia už k rozsudku neuvádzajú, kto ako hlasoval – či to bolo napríklad 3:0 alebo 2:1. Preto nemusí byť jednoduché určiť, koho konkrétne treba stíhať.

Borec upozorňuje aj na to, že Harabin rozhodol o inšpekcii v dvoch rôznych prípadoch rôzne.

Celú vec skúma aj Generálna prokuratúra a zvažuje mimoriadny opravný prostriedok.

Podozriví známi

Zaujímavé sú aj prepojenia jednotlivých aktérov kauzy. Dovolací senát Kliment a spol. rozhodoval o sťažnosti odsúdeného Ivana Veselého.

Práve jeho brat – advokát – zastupoval iného odsúdeného, ktorému Harabin vyhovel.

Keď Veselý podával žiadosť o dovolanie, nechal si štátom prideliť advokáta z dôvodu, že naňho nemá peniaze. Sudca vo Veľkom Krtíši Slavomír Cimerman mu ho pridelil bez toho, aby bol v spise záznam o tom, že skúmal jeho majetkové pomery, ktoré by ukazovali, že sám si advokáta nevie zaplatiť. A pridelil mu ako advokáta jeho brata. Trovy tak uhradí štát. Brat následne k dovolaniu priložil tiež rozsudky Harabina o Vargovi aj o inšpekcii a odvolal sa na ne.

Cimerman sa v minulosti uchádzal o funkciu predsedu súdu vo Veľkom Krtíši, ale neuspel. V komisii, ktorá o tom rozhodla, bol aj sudca Varga. Cimerman bol aj ten, ktorý dával na Vargu podnet, či je v poriadku, že súdi.

Varga už sudcom nie je, funkcie sa vzdal.

Aká má byť inšpekcia?

Harabin tvrdí, že inšpekcia je zriadená nezákonne a nie je nezávislá, keď spadá priamo pod ministra vnútra. Klimentov senát však upozorňuje, že jej pracovníci sú rovnako policajti ako policajti z iných zložiek a „riadenie ani riadiace vzťahy v rámci ministerstva vnútra sa netýkajú trestnoprocesných vzťahov upravených trestným poriadkom, v rámci ktorých ide o vzťah vyšetrovateľa a prokurátora“. To isté hovorí aj ministerstvo vnútra – že hoci sú ministrovi podriadení nepriamo všetci policajti, dozor nad trestným konaním vykonáva prokurátor, ktorý je od vlády nezávislý.

V Česku vyšetruje trestné činy členov ozbrojených zložiek samostatná inštitúcia, ktorej šéfa však volí vláda.

Na to, že inšpekcia by mala byť od ministerstva nezávislá, upozorňuje ombudsmanka Jana Dubovcová aj na príklade zákroku v osade Budulovská pri Moldave nad Bodvou. Rómovia obvinili policajtov, že ich bezdôvodne zbili za to, že im dvaja z nich hádzali kamene do auta. Inšpekcia prípad aj vyšetruje ako „akt odplaty“, k žiadnym záverom však zatiaľ neprišla.

Harabinov rozsudok nechcela Dubovcová komentovať.

„Ak inšpekcia priamo podlieha ministrovi vnútra, ktorý za políciu a jej imidž na verejnosti nesie zodpovednosť, tak nejde o nezávislý orgán a nie je to takto v poriadku,“ povedala Dubovcová.

„To je svojvoľný rozsudok v snahe riešiť si svoje osobné problémy, ako ostatne vždy v histórii pána Harabina,“ povedal o Harabinovom rozsudku minister vnútra Robert Kaliňák.