Denník N

Koščová, Benetin, Kaščák, Lasky a ďalších 20 muzikantov urobilo novú verziu starého protestsongu

Ilustrácia - Shooty
Ilustrácia – Shooty

Kričať nie je jediná forma protestu a každý hlas sa ráta, odkazujú autori novej verzie pesničky Nech mi nehovoria.

Koniec komunistického režimu v Československu urýchlili aj dve pesničky, ktoré odzneli v lete 1989. Na festivale Valašský špalíček Dežo Ursiny z ničoho nič vytiahol Lennonovu Imagine so slovenským textom a venoval ju Janovi Palachovi. A na Bratislavskej lýre sa diali ešte väčšie veci – pri pesničke Ivana Hoffmana Nech mi nehovoria.

Nie náhodou práve tieto skladby teraz, pár dní pred voľbami, dostali nové verzie. Na Imagine pod názvom Predstavujem si krajinu sa podieľalo päť spevákov, starý Hoffmanov folkový protestsong oprášila v novom aranžmáne ešte väčšia zostava – 25 muzikantov a spevákov. Pesničku zverejnili digitálne na streamingových službách aj na YouTube s videoklipom:

„Spoločnosť traumatizuje prepojenie politiky so svetom zločinu, nárast fašizoidných nálad a všeobecná hystéria. Kričať nie je jediná forma protestu a každý hlas sa ráta,“ tvrdia Martin Šútovec a Braňo Špaček, ktorí stoja za touto coververziou. Sú jej producentmi a hrajú tu na svojich nástrojoch, na bendže a na gitare.

Pesničku Nech mi nehovoria si vybrali aj preto, že má podľa nich peknú emóciu. Keď dostali súhlas pôvodného autora, zavolali kamarátom aj spriazneným muzikantom a z folkového protestsongu sa začala rodiť

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Kultúra

Teraz najčítanejšie