Denník N

Grécka kríza: lepší zbabelec ako samovrah

Janis Varufakis. Foto - TASR
Janis Varufakis. Foto – TASR

Hra na zbabelca sa gréckemu ministrovi financií vymkla z rúk. Skončila sa vzájomnou nedohodou a to je pre Atény ten najhorší možný výsledok.

Autor vyučuje na Univerzite Komenského

Keď profesor zabudne, že teóriu hier možno uplatniť aj v praxi, trpí celá krajina. Grécky minister financií síce nie je zbabelec, ale jeho účet za bankrot zaplatia všetci obyvatelia.

Dvaja mladíci sa v autách rútia oproti sebe na rovnej ceste. Kto skôr uhne je zbabelec. Ten druhý vyhrá stávku aj obdiv okolostojacich priateľov. Aspoň tak nejako vyzerá názorný príklad situácie známej v teórii hier ako hra na zbabelca. Pokiaľ obaja hráči spolupracujú, nik sa hrdinom nestane. Ak má však jeden pevnejšie nervy, prinúti neraz toho druhého zbabelo ustúpiť. Strach čo i len pomyslieť na následky, ak by neustúpil ani jeden.

To, čo sa dnes deje v súvislosti s gréckym dlhom a celoeurópskou snahou o jeho reštrukturalizáciu, je smutným uskutočnením daného scenára. Ochota priveľmi riskovať s cieľom dosiahnuť víťazstvo nad súperom – rozumej veriteľmi – sa gréckej vláde nevyplatila. Dohoda sa nedosiahla, autá do seba narazili, banky zatvorili, a ľudia trpia. Ako z kruhu von, už asi nevie nikto.

To vám mohlo napadnúť,  pán profesor

Grécky minister financií Yanis Varoufakis, ktorý dlho viedol rokovania so svojimi európskymi partnermi o predĺžení pomoci, nie je žiaden podomový obchodník. Profesor ekonómie do práce jazdí na motorke namiesto vládnej limuzíny, sem-tam vo videu ukáže Nemcom prostredník a jeho knihu naši študenti neraz používajú pri príprave prezentácií na hodiny z teórie hier.

Že existuje niečo také ako hra na zbabelca, istotne vie. Zarážajúce je, ako mohol spolu s premiérom Alexisom Tsiprasom a celou gréckou vládou dovoliť, aby sa celé vyjednávanie skončilo vzájomnou nedohodou. Tá je totiž pre Grécko tou najhoršou možnou alternatívou. Pravdepodobne predpokladal, že súper pod strachom ustúpi, Atény dosiahnu svoje a hra sa skončí ich víťazstvom. Zabudol však, že autá, v ktorých sa štáty eurozóny a Grécko na seba rútili, majú trochu odlišné vybavenie.

Pre bájnu kolísku demokracie je výsledkom utrpenie dôchodcov pred bankami, ktoré sú od pondelka zatvorené. Pohyb kapitálu obmedzili a v podstate sa ekonomický život postupne zastavuje. Letenku, knihu alebo elektroniku zo zahraničia si už Grék cez internet nekúpi. Tamojšie firmy do cudziny tiež nič neuhradia. Nikto nikomu už s peniazmi v krajine neverí a pre každý prípad sa tak radšej zásobujete trvanlivými potravinami. Ak toto bolo cieľom, tak bravo!

Máme airbag a hru si zopakujeme

Aké sú však ekonomické dôsledky pre eurozónu? V pondelok akciové indexy klesli a v stredu opäť stúpli. To je tak všetko. Dôvodom pritom nie je iba relatívne malá veľkosť gréckej ekonomiky. Posledných päť rokov eurozóna nepremrhala, ale naopak prijala trvalé opatrenia, vďaka ktorým dokáže čeliť omnoho lepšie krízam podobným tej z roku 2010. Európska mena je v súčasnosti omnoho odolnejšia a hrozba šírenia krízy je minimálna. Jednoducho máme airbag a aj keď pre vzájomnú nedohodu narazíme, nezabijeme sa. Atény to šťastie zrejme mať nebudú.

Grécka vláda si pritom neuvedomila ešte jednu veľmi dôležitú vec. Celú hru si totiž všetci budeme musieť zopakovať. Ostatné krajiny eurozóny – rozumej veritelia – nie sú súperi, ale partneri. Bezzubý kompromis a teda vzájomná spolupráca ako výsledok rokovaní v rámci Európskej únie z nich síce v teórii hier robí zbabelcov, ale aspoň nie samovrahov. Je to jediná možnosť ako spolu fungovať.

To, že to marxisti v gréckej vláde nevedia, by bolo fajn, len keby cenou nebola nezodpovedná likvidácia vlastnej krajiny. Za rokovací stôl si totiž bude treba sadnúť znovu. Kto vám však uverí potom, čo ste volant práve vyhodili von oknom?

Grécke dlhy

Teraz najčítanejšie