13. dôchodok nechcem, neprijmem ho. Patrí odkázanejším
Dôvodová správa k zákonu o 13. dôchodku má takmer jarmočné znenie. Ešte horšie vyznievajú príčiny skráteného legislatívneho konania.
Autor je bývalý predseda Ústavného súdu
Môj jediný brat Ondrej celý život tvrdo a poctivo pracoval. Začal v baniach, potom izoloval strechy, kládol liate podlahy, neľahký chlebík mal ako kamenár a ozajstnou skúškou bola práca v bývalých VSŽ. Biely murár. V časoch ťažkej nezamestnanosti dokonca exhumoval na cintoríne.
Napriek tomu má v sedemdesiatke taký hanebný dôchodok, že jeho výšku ani nenapíšem. A po ťažkej celoživotnej dráhe si musel k dôchodku donedávna privyrábať nejaký ten groš navyše.
Som tiež na dôchodku. Na rozdiel od svojho súrodenca mám dôchodok viacnásobne vyšší. Iste, vzdelával som sa, dosiahol som najvyššie možné kvalifikácie, zastával som vysoké funkcie.
Takže ma neuveriteľne ohúril legislatívny nápad o 13. dôchodku, ktorý sa objavil niekoľko dní pred riadnym voľbami a v utorok (výročie „víťazného februára“ 1948!) bol schválený 88 hlasmi v Národnej rade.
Neodpustím si najprv právnické námietky.
Premiéra zákonodarcov a krivenie princípov
Zákonodarná iniciatíva takého charakteru (okrem toho boli a sú v hre aj prídavky na deti a iné uletené návrhy) mala v takom krátkom období pred dňom volieb historickú premiéru. Nikdy predtým sa k takému výčinu nepristúpilo. Ani za Mečiara. Dokonca sa zjavne
