Denník N

Z Kuby zatiaľ ostrov slobody nie je

Aj na Kubu prichádzajú zmeny. Foto – TASR/AP
Aj na Kubu prichádzajú zmeny. Foto – TASR/AP

Po piatich desaťročiach Spojené štáty práve nadviazali s karibským ostrovom diplomatické vzťahy, no komunistický režim stále kontroluje ekonomiku a zastrašuje nepohodlných disidentov.

Ešte pred pár mesiacmi bola Kuba na zozname krajín podporujúcich terorizmus – teraz obe krajiny po vyše 50 rokoch nevraživosti otvárajú svoje veľvyslanectvá.

Za náhlou zmenou je predovšetkým americký prezident Barack Obama, ktorý dnes tlačí na Kongres, aby zrušil dlhoročné sankcie. Analytici sa totiž zhodujú: nikdy nefungovali.

Kontrolu drží štát

Kuba je aj po desaťročiach krajinou, kde je ekonomika pod kontrolou štátu a kde štát znamená len jedno – komunistickú stranu a predovšetkým bratov Castrovcov. Fidela, ktorý pre zdravotné problémy z čela karibského ostrova odstúpil, v roku 2008 nahradil jeho mladší brat Raúl.

Pod jeho vedením síce Kubánci dostali možnosť podnikať, no len ako živnostníci; všetky odvetvia zostávajú v rukách štátu.

Ako Spojené štáty, tak aj Kuba dlho odmietala akékoľvek vzťahy so susednou krajinou, od ktorej ju delí len 140-kilometrový Floridský prieliv. Počas studenej vojny sa spoliehala na dodávky od Sovietskeho zväzu.

Po jeho rozpade si našla nových spojencov – napríklad Chávezovu Venezuelu, od ktorej výmenou za lekárov dostávala dodávky ropy. Chávez však zomrel, ceny ropy sa prepadli a Venezuela sa topí v problémoch.

Ľudské práva ich netrápia

Kubu dnes nemá kto dotovať, a preto sa miestni komunisti obrátili na Ameriku, jej investorov a turistov. Do rozpočtu by mohli priniesť miliardy dolárov. Režim však vie, že ak stratí kontrolu nad ekonomikou, môže sa rozsypať.

„Vláda chce vytvoriť prosperitu, no nechce prosperujúcich občanov,“ napísal magazín Economist.

Kubu roky kritizujú ľudskoprávne organizácie a hoci už režim nezatvára disidentov na dlhé roky do väzenia, aktivistov sa stále snaží zastrašiť. Minulý rok napríklad vláda podľa miestnej Komisie pre ľudské práva a národné zmierenie dočasne zadržala takmer 9-tisíc aktivistov.

Disidenti ešte stále čelia bitkám či vyhrážkam, že stratia prácu. Preto sa rozhodnutie prezidenta Obamu nepáči všetkým.

„Vzťahy s režimom Castrovcov by sa nemali zlepšiť, pokiaľ Kubánci nebudú slobodní,“ vyhlásil v stredu John Boehner, predseda americkej Snemovne.

Svet

Teraz najčítanejšie