Gréci, vitajte v ZSSR

Ako človek, ktorý prežil kolaps Sovietskeho zväzu, mám pre Grékov pochopenie. Ak budú v referende hlasovať proti podmienkam veriteľov, môžu zažiť to, čo my v roku 1991.

Každá nešťastná ekonomika je nešťastná svojím spôsobom a na svete neexistujú dvaja ekonómovia, ktorí by spolu súhlasili, takže existuje veľa protirečivých teórií o kolapsoch oboch krajín. Ale nakoniec sú výsledky podobné: ľavicová vláda je neschopná platiť svoje sociálne záväzky či poskytnúť prácu občanom a je odpojená od prístupu k externým zdrojom.

Verná podoba

Podobne ako v súčasnosti Grécko, ani Sovietsky zväz pred rozpadom a Rusko bezprostredne po ňom nemali prístup na globálne finančné trhy. ZSSR sa snažil tento problém vyriešiť tlačením peňazí, aby udržal životný štandard.

V tom istom čase sa vláda Michaila Gorbačova pokúsila kontrolovať ceny. To však viedlo k tomu, že sa z obchodov vytratil takmer všetok tovar. Tak prišli prídelové lístky na základné potreby ako mydlo, čaj, chlieb a, samozrejme, vodka a tabak. Následne posilnil čierny obchod a tiež špeciálne predajne pre cudzincov, kde sa platilo len dolármi. V roku 1991 bol oficiálny kurz 1,75 rubľa, ale na čiernom trhu sa za dolár platilo až 30 rubľov.

Ak Gréci zahlasujú nie, možno ich čaká mäkšia verzia. Krajina nebude mať dosť eur, aby fungovala, a pravdepodobne začne platiť štátnych zamestnancov nejakým druhom úpisov, ktoré budú čoskoro hodné menej, než bude ich nominálna hodnota. Dá sa predstaviť, že vládna Syriza sa pokúsi kontrolovať ceny základných potravín a hneď na to vyrastie čierny trh s tovarmi i peniazmi.

Niekto by mohol namietnuť, že kým ekonomika ZSSR bola uzatvorená, grécka je otvorená. Ale to už nie je celkom pravda, keďže Grécko zaviedlo kapitálové kontroly. Ľudia, ktorí si nemôžu z bankomatu vybrať viac ako 60 eur denne či platiť za internetové služby z iných krajín, už nežijú v otvorenej ekonomike. Keď vláda dovolí ľuďom vybrať si peniaze len na základné potreby, škrečkovia sú vo výhode. Keď raz začnú Gréci platiť dlžnými úpismi namiesto eur, budú ako sovietski občania v roku 1991.

Ak grécki lídri nezavedú kontrolu cien, občania môžu utrpieť rovnakú šokovú terapiu ako Rusi v roku 1992, keď sa vláda rozhodla liberalizovať ceny. Ľavicové pozadie jej členov bolo ťažké zvyklať. Tlačenie peňazí bolo stále jediným spôsobom, ako financovať verejný sektor, pričom mimo verejného sektora toho už v Rusku veľa nebolo. Inflácia dosiahla 2600 percent ročne. Ťažkosti boli obrovské. V roku 1992 sa hrubý domáci produkt Ruska zmenšil o 19 percent a počet samovrážd stúpol o sedemnásť. Priemyselné podniky radšej bartrovali tovar, pretože peniaze strácali hodnotu príliš rýchlo.

Dôchodcovia dostávali penzie viacmenej pravidelne, ale nemohli si za ne nič kúpiť a tak mnohí začali žobrať. Zdravotná starostlivosť bola stále zadarmo pre všetkých, ale len málo ľudí si mohlo dovoliť kúpiť lieky, ktorých bol aj tak nedostatok.

V tom istom čase veľmi rástla kriminalita. S výnimkou krádeží a lúpeží bola jedným spôsobom, ako si zarobiť, práca v súkromnom sektore, najlepšie v zahraničnej spoločnosti. To v najlepšom prípade znamenalo, že človek dostával mzdu v dolároch či inej tvrdej mene. Platy sa vyplácali v hotovosti: veď kto by sa v takých ťažkých časoch zaoberal platením daní? Grécki vlastníci malých firiem, ktorí nikdy neboli nadšenými poplatníkmi a ktorí rezolútne odmietajú kreditky, s tým budú sympatizovať.

Áno, nie a ťažký život

Opakujem, že grécke utrpenie bude menšie ako naše. Ak budú naďalej prichádzať turisti, Gréci budú mať väčší prístup k tvrdej mene ako Moskovčania v roku 1992. A grécka vláda sa aj napriek svojej ľavicovosti môže vyhnúť ruských chybám. Ale obávam sa, že môže podľahnúť pokušeniu: MMF jej už nebude pozerať cez plece a škrty majú len málo podporovateľov.

Podmienky MMF boli drsné, sociálna infraštruktúra sa potrhala, mnohí ľudia odišli, mnohí ďalší sú nezamestnaní a nemôžu si dovoliť základné potreby, ďalší stratili benefity ako zdravotné poistenie.

Premiér Tsipras voličom naďalej hovorí, že sa Európania neodvážia vykopnúť Grécko z eurozóny a EÚ. Ale spomeňme si, že ešte v marci 1991 Boris Jeľcin sľúbil, že sa Sovietsky zväz nikdy nerozpadne.

Nemýľme sa: hlasovaním proti Grécko smeruje z eurozóny a čoskoro aj z Únie. Prišli by zlé časy. Dobrou správou je, že keď sme my prežili tie naše, Gréci prežijú tie svoje. Ľudia sú pružní a prispôsobiví a keď bude všetko naozaj zlé, väčšina z nich sa bude správať, ako by to nikdy nečakali. Ako opakuje Tsipras, stále majú česť a odvahu. Možnože si len robí kampaň, aby sa udržal pri moci, ale robí dobre, keď sa snaží udržiavať morálku. Tí, čo rezignujú, nemajú šancu.

Hlasovanie za by pravdepodobne znamenalo novú vládu, ktorá možno bude pripravená prijať tvrdé záväzky a výmenou požadovať odpustenie časti dlhov. Aj v tom prípade bude život ťažký, ale s vonkajšou pomocou to pôjde ľahšie ako pred štvrťstoročím v Rusku.

© Bloomberg