Denník N

Odišiel do buddhistického kláštora, kde sa mlčalo, navštívil dalajlámu, býval u bolywoodskej hviezdy a hľadal kanibalov

Filip Jánošík Foto - archív F. J.
Filip Jánošík Foto – archív F. J.

Filip Jánošík rozpráva o svojich cestách, na ktoré sa vydal vždy, keď mal problémy vo vzťahu. Dnes o svojich zážitkoch prednáša po celom Slovensku.

Vo svojej knihe píšete, že cestovanie je útek a že nik spokojný nemá potrebu opúšťať rodnú hrudu. Zároveň ste mi hovorili, že cestovanie spôsobilo váš prerod zo zatrpknutého cynika na naivného slniečkara. Našli ste teda vo svete to, čo ste hľadali?

Získal som najmä nadhľad. Mal som doma dobrú robotu s vynikajúcim platom, solídne zázemie, možnosť profesionálneho rozvoja, kariérneho postupu. Problém bol, že na ničom z toho, čo som robil, mi až tak nezáležalo. Nebavilo ma to, niečo mi chýbalo.

Dnes s humorom hovorím, že ultimátnym receptom na mužské šťastie je síce plné brucho a prázdne vajcia, akurát ja som dosť zženštilý na to, aby som chcel niečo viac a zároveň nevedel, čo konkrétne.

Odkladal som si preto všetky peniaze a v roku 2018 som utiekol do Ázie. Šiel som tam na neurčitý čas s tým, že sa nevrátim skôr, než mi to začne liezť na nervy. Výhodou bolo, že som nemal rodičov vo veku, že by sa už o nich bolo treba starať, ani ženu s dieťaťom, voči ktorým by bol taký únik neférový. Naopak, mal som za sebou rozpad šesťročného vzťahu.

Paradoxne, po návrate z Ázie ste si našli priateľku, slobodnú dievčinu s dieťaťom. A napriek tomu ste tento rok na päť týždňov vypadli do Thajska trénovať thajský box. Opäť nejaký únik?

S priateľkou a jej dieťaťom som začal žiť akosi usporiadanejšie. V spoločnosti sa o tom síce veľa nehovorí, ale materská dovolenka rozhodne neznamená, že každý deň je najšťastnejší v živote. Pre partnerku je to, ako keby pracovala na dva a pol úväzku, a pre mňa to je, ako keby som žil s niekým, kto pracuje na dva a pol úväzku. Bol to pre mňa asi príliš stresujúci skok do neznáma, polrok spoločného bývania ma dostal na vedľajšiu koľaj, takže som opäť potreboval vypadnúť. Klasická únava materiálu.

Napísali ste o tom, že vám chýbala neha, a tak ste hľadali bitku. Thajský box. Citujem z vašej stránky: „Na začiatku som si hrdinsky sľuboval, že budem akceptovať fakt, že u slobodnej mamičky vždy budem na druhom mieste, ale skús si to pripomínať zakaždým, keď prídeš domov z roboty a všetka neha a záujem je už vypredaný vystískanému dieťatku. Zostane ti len suché čau vo dverách, kedysi zamilovaný pohľad je teraz upretý do mobilu. Trpia na to všetky páry s malými deťmi, ale opakujem, skús si to pripomínať každý deň. Malá všetko vie, preto mi pri odchode z domu dobehne dať pusu aspoň ona sama.“ 

Áno, zrazu som si uvedomil, že keď prídem domov, všetka neha je už rozdaná dieťatku a zo mňa ako partnera sa stáva skôr spolubývajúci. Veľa mladých rodičov to asi pozná. Ten pobyt vonku mi však pomohol, s partnerkou sme stále spolu. Zjavne som však ten menej odolný vo vzťahu.

Foto – archív F. J.

Poďme na cesty v roku 2018. Chceli ste sa po Ázii len naslepo túlať?

Áno. Mal som neobmedzený čas a obmedzený rozpočet, akurát s tými peniazmi som pôsobil ako kráľ, keďže tam je všetko lacné. Milujem prírodu a hory, a tak som začal turistikou, trekom v Himalájach. V Nepále som zdolal najvyššie položený horský prechod na svete okolo Annapurien, trvalo to 15 dní.

Potom ste šli do buddhistického kláštora, v ktorom je povinné celodenné mlčanie.

Vedel som o ňom od kamaráta z vysokej školy, ktorý sa tam tiež zastavil, a tak ho to oslovilo, že sa sám stal mníchom a dnes o tom učí vo Veľkej Británii.

Keď som ešte kedysi počas štúdií blúdil okolo vína a vodky, v ťažších stavoch opice mi pomáhali ázijské múdrosti, ktoré zjavne majú čo dať aj modernému európskemu človeku. Lákala ma aj možnosť stretnúť sa tam s dalajlámom. Zrejme som potreboval zažiť nejaké extrémy, aby som získal väčší nadhľad nad svojimi vecami.

Bol som pred rokmi na prednáške dalajlámu v Bratislave a v polovici som sa už dosť nudil. Zrejme preto, že to bolo v športovej hale a prišli tisícky ľudí, kde to nemohlo mať žiadnu intimitu ani duchovno. Tam je to inak?

Rozpis dalajlámových prednášok som mal v mobile už pol roka pred cestou. Iba som čakal, kedy tam pribudne nejaká práve v čase, keď tam budem. Potom som v indických Himalájach stretol Britku, ktorá mi povedala, že ďalšie ráno sa bude dalajláma prihovárať zahraničným turistom, dokonca v angličtine. To som nemohol vynechať.

A hoci na také čosi treba mať vybavené povolenia a previerky minimálne tri dni vopred, išiel som tam už o štvrtej ráno s tým, že uvidím, či sa dostanem dnu. Stretnutie sa malo odohrať priamo v dedinke McLeod Ganj, kde dalajláma žije.

Hneď ráno tam už čakalo slušné množstvo ľudí. Našťastie, ázijská byrokracia je iná ako naša. Kým u nás by ma pre chýbajúce papiere vyhodila nejaká nervózna pani so zle narúžovanými perami, buddhisti takú situáciu vnímajú ako možnosť napomôcť ďalšej zblúdenej duši k osvieteniu, berú to teda ako pozitívny karmický čin.

Hoci som teda nemal papiere ani kontroly, jednotliví mnísi si ma tam vzájomne podávali, až ma dostali dovnútra. Na dalajlámu nás nakoniec čakalo asi deväťdesiat.

Aký to bol zážitok?

Obrovský. Len čo ten deduško vkročil medzi nás svojou stareckou chôdzou, akoby sa rozjasnilo. Chodil pomedzi všetkých tých hipisákov a čudákov, niekomu sa smial na tetovaniach, iných poťahal za dredy, jednoducho bol strašne chrumkavý, zlatý, bezprostredný.

Nik sa nebil o to, aby získal jeho podpis alebo si s ním spravil selfíčko, zároveň ma fascinovala jeho dôvera v ľudí. Je to svetová celebrita a chodil pomedzi nás bez ochranky, pričom po ňom mohol skočiť nejaký čínsky tajný agent a zlomiť mu krk.

Jeho kolegyňa potom povedala, že dalajláma sa chce s nami odfotografovať. Delili si nás podľa toho, odkiaľ pochádzame. Európskych turistov zavolali slovami „všetky ruské krajiny sem“. Nemci a Francúzi skoro odpadli.

Aká bola dalajlámova prednáška?

Veľmi zaujímavá. Vtipné bolo, že veľmi zlou angličtinou, ktorou pôsobil ako Forrest Gump, sa dotýkal veľmi hlbokých a náročných psychologických, filozofických a politických tém. Vysvetľoval nám, že všetci, ako tam sme, sme v priebehu tých nespočetných minulých životov boli jeden druhému matkou, preto by sme sa k sebe mali správať s rovnakou úctou ako k vlastnej mame.

Mohli ste klásť aj otázky?

Jasné. Hneď prvý pán však začal oznámením, že je hercom v Hollywoode, že ho veľmi uznáva a či si s ním môže urobiť selfie. Dalajláma mu odpovedal, že bodaj by aj ďalšie otázky boli také jednoduché. Jedna pani mu miesto otázky začala spievať nejakú mantru, akože ho požehnáva, tak ju po desiatich sekundách zrušil, že to neznie ako otázka. Prepla sa teda do 10-minútového monológu o tom, ako Tibeťanov vyvražďujú, vypaľujú tam chrámy, ako sa tam upaľujú ľudia, a že kedy sa vráti do kláštora v Lhase. S tým, že verí, že sa tak stane do konca tohto roka.

Čo jej odpovedal?

Milujem jeho čierny humor. Povedal jej, že v tom kláštore sú záchody

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Nezaradené, Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie