Denník N

Blaha ovládol dezinformačnú scénu, žiadna konšpiračná stránka sa mu nevyrovná

Ľuboš Blaha je poslancom Smeru od roku 2012. Foto N - Tomáš Benedikovič
Ľuboš Blaha je poslancom Smeru od roku 2012. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ľuboš Blaha nie je len najsilnejším slovenským politikom na Facebooku, na sociálnej sieti v popularite poráža aj všetky slovenské dezinformačné weby a stránky s problematickým obsahom.

Poslanec Smeru má takmer päťkrát viac interakcií (lajkov, komentárov a zdieľaní) ako stránka Slobodného vysielača a jedenásťkrát viac ako web Bádateľ, ktorý šíri zdravotnícke hoaxy. Blaha má tiež výrazne väčší výtlak ako najvplyvnejší slovenský dezinformačný web Hlavné správy.

Blaha v minulom roku vyzbieral na Facebooku viac ako 3 milióny lajkov, komentárov a zdieľaní, Hlavné správy 1,6 milióna. Vyplýva to z analýzy Denníka N s využitím analytických nástrojov CrowdTangle a Socialbakers.

Zaujímavosťou je, že Blaha získal vlani na Facebooku viac interakcií ako seriózne spravodajské médiá. Pre porovnanie – Denník N dosiahol takmer 2,9 milióna interakcií, Aktuality 2,6 milióna a SME 1,4 milióna.

Blahovi k dobrým číslam pomohla aj reklama na sociálnej sieti. Od marca 2019 podporil šírenie svojich príspevkov sumou viac ako 14-tisíc eur. Seriózne médiá občas využívajú reklamu, ich výdavky sú však rádovo nižšie.

Blaha a Hrica porážajú konšpiračné weby

Pohľad na zoznam najpopulárnejších príspevkov z minulého roka zas ukazuje jednoznačnú dominanciu Ľuboša Hricu, Slováka žijúceho v Taliansku, ktorý šíri prokotlebovský obsah a zdieľa videá bývalého talianskeho vicepremiéra Mattea Salviniho.

Z top 20 príspevkov minulého roka na problematických stránkach je až desať od Hricu.

Po tri príspevky v top 20 majú Blaha a Milan Mazurek, ďalšie dva príspevky mala stránka Neverím falošnému anjelovi.

Ľuboš Hrica. Zdroj – fb.com/hricalubos1

Najpopulárnejšie príspevky v roku 2019

20 facebookových príspevkov s najväčším počtom interakcií na problematických stránkach

  1. Ľuboš Hrica – Milan Uhrík v europarlamente (47 176 interakcií)
  2. Ľuboš Hrica – Salvini o mešitách (27 025)
  3. Ľuboš Hrica – Dieťa vo vojne (22 181)
  4. Mário Vidák – Prejav Kotlebu na mítingu (21 881)
  5. Ľuboš Hrica – Koho je Čaputová kandidát? (21 686)
  6. Ľuboš Blaha – Je čas povedať si pravdu o Rusku (20 728)
  7. Neverím falošnému anjelovi – Video o Kiskovi (20 328)
  8. Ľuboš Hrica – O platoch europoslancov (19 927)
  9. Ľuboš Hrica – Pašovanie nelegálnych migrantov (19 006)
  10. Milan Mazurek – Útok vo Važci (18 297)
  11. Ľuboš Hrica – Salvini odkazuje Macronovi (17 939)
  12. Ľuboš Blaha – Bývalý režim vs kapitalizmus (17 863)
  13. Ľuboš Hrica – Migranti pred vojnou neutekajú (17 128)
  14. Milan Mazurek – Asociáli v Jarovniciach (16 368)
  15. Ľuboš Hrica – Dobré ránko s božským Kájou (16 323)
  16. Ľuboš Hrica – Poslankyňa Giorgia Meloni (16 006)
  17. Milan Mazurek – EÚ nie je taká skvelá, ako nám hovoria (15 761)
  18. Milujeme Rusko – Moje najobľúbenejšie video z Ruska (15 682)
  19. Ľuboš Blaha – Dostal som list z americkej ambasády (15 403)
  20. Neverím falošnému anjelovi – Keď sa Čaputová dostane pod tlak (15 125)
    Zvyšok rebríčka v tabuľke tu.

Do analýzy bolo zahrnutých 30 najvplyvnejších stránok, ktoré na Facebooku zverejňujú problematický obsah, teda neseriózne, klamlivé, podvodné alebo propagandistické príspevky.

Zdroj – Denník N/CrowdTangle/Socialbakers

Medzi 100 najpopulárnejšími príspevkami minulého roku (celá tabuľka tu) vlastne vôbec nie sú zastúpené známe dezinformačné weby, len dvakrát sa tam nachádza Kulturblog a raz web Bádateľ.

Adminom Bádateľa je podľa Aktualít Vladimír Uhlár. Stránka sa primárne venuje šíreniu medicínskych bludov, tento rok však začala podporovať Kotlebu.

Kulturblog bol tento týždeň na Facebooku zablokovaný spolu s ďalšími šiestimi stránkami, ktoré boli napojené na Kotlebovu ĽSNS.

„Zistili sme, že tu funguje sieť stránok, ktoré sa tvária ako nezávislé spravodajské médiá, no v skutočnosti sú prepojené na jednotlivcov na pravom politickom spektre,“ povedal pre Denník N David Agranovich, ktorý vo Facebooku šéfuje špecializovanému tímu na odhaľovanie globálnych hrozieb.

Okrem dvoch stránok Kulturblogu Facebook zablokoval aj stránky Magazín 1, Prehľad správ či Alternatívna cesta.

Kto robí videá, vyhráva

Medzi najpopulárnejšími príspevkami roka nie sú známe dezinformačné weby aj preto, že v drvivej väčšine zdieľajú len odkazy na svoje články. Tie však Facebook nezobrazuje ľuďom v takej miere ako videá, statusy či obrázky.

Aj preto medzi 100 najpopulárnejšími príspevkami 2019 je až 60 videí, 27 fotografií, 12 statusov a len jeden odkaz na článok. Ide o článok o dôležitosti včiel, ktorý v decembri zdieľal Bádateľ. Príspevok mal vyše 8600 interakcií.

Blaha a Hrica sú na Facebooku úspešní aj preto, že veľkú časť ich produkcie tvoria videá, ktoré algoritmy sociálnej siete uprednostňujú pred inými formátmi.

Kto platí dezinformácie?

Dezinformačné stránky majú štyri hlavné zdroje príjmov: reklama, crowdfunding, predaj produktov a služieb a 2 percentá z daní.

V roku 2018 malo napríklad vydavateľstvo Sofian, ktoré vydáva časopis Zem a vek, celkové príjmy 430-tisíc eur. Príjmy spoločnosti Heuréka vydávajúcej Hlavné správy dosiahli takmer 154-tisíc, Mayer media vydávajúca Extraplus 133-tisíc. Dáta zhrnula vo svojej štúdii Stredoeurópska univerzita.

V crowdfundingu sa najlepšie darí Slobodnému vysielaču, ktorý vyzbiera spravidla 8- až 10-tisíc eur mesačne.

V roku 2018 ťažili z dvoch percent z daní najmä Zem a vek (vydavateľstvo Sofian vyzbieralo takmer 16-tisíc eur) a InfoVojna (13-tisíc eur).

Niektorým konšpirátorom pomohla aj predvolebná kampaň. Hoci väčšina politikov reklamu na dezinformačných weboch nekupuje, niektorí kandidáti využili aj tieto možnosti.

Napríklad SNS minula na reklamu na Hlavných správach už viac ako 14-tisíc eur. Vyplýva to z transparentného účtu strany. Kotlebova ĽSNS nakúpila reklamu na webe za 6696 eur.

Strana Vlasť podľa transparentného účtu dala na reklamu na Hlavných správach takmer 4300 eur. Hlavné správy Harabinovi pomohli aj tým, že mu poskytovali informácie o svojich čitateľoch, aby na nich mohol efektívnejšie cieliť reklamu.

Článok vznikol ako súčasť projektu Business of Misinformation, ktorý prevádzkuje Center for Media, Data and Society na Stredoeurópskej univerzite. Projekt podporil Independent Journalism Program od Open Society Foundation.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Facebook

Hoaxy a propaganda

Slovensko

Teraz najčítanejšie