Denník N

Krúžky majú v našich voľbách veľkú váhu, voliči môžu stranám prekopať kandidátky

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Kým v eurovoľbách sme krúžkovali dvoch kandidátov, v parlamentných voľbách môžu dať voliči štyri prednostné hlasy.

V sobotných parlamentných voľbách voliči nerozhodnú len o tom, ktoré strany posunú do parlamentu a ktoré zložia koalíciu, ale aj o tom, ako budú vyzerať ich poslanecké kluby. Preferenčné hlasy pre konkrétnych kandidátov majú v našich voľbách pomerne veľkú váhu.

Dôvodom je to, ako je u nás nastavené prideľovanie mandátov pre nových poslancov. V prvom rade o tom rozhodujú samotné strany, poradím, v akom zostavili kandidátne listiny. Bez preferenčného hlasovania by to vyzeralo tak, že ak strana získa vo voľbách desať mandátov v parlamente, poslancami bude prvých desať ľudí na kandidátke.

Do poradia však zasahujú takzvané krúžky. Kandidát z nižšej pozície má šancu preskočiť niekoho z vyššej, ak splní dve podmienky: po prvé, logicky, získa vyšší počet krúžkov, teda preferenčných hlasov. Ale prihliadať sa na ne bude len vtedy, ak je počet krúžkov vyšší ako 3 percentá z celkového počtu hlasov pre stranu.

Voliči v parlamentných voľbách hlasujú tak, že si najprv vyberú lístok s konkrétnou stranou a na nej môžu zakrúžkovať až 4 mená. Hlas pre stranu bude platný aj vtedy, ak nezakrúžkujú nikoho, alebo si vyberú len jedného, dvoch či troch kandidátov. Ak omylom označia viac ako štyroch kandidátov, platný je len hlas pre stranu.

Ilustračné foto – TASR

Koľko krúžkov by mohlo stačiť

Brať do úvahy prednostné hlasovanie už pri počte 3 percentá z celkového počtu hlasov pre strany dáva krúžkom pomerne silnú váhu.

Nebolo to tak vždy. Ako píše politológ Peter Spáč vo svojej štúdii Tichý hlas voličov, vo voľbách v roku 1990 sa na prednostné hlasovanie prihliadalo len pri kandidátoch, ktorých počet krúžkov bol vyšší ako 50 percent z počtu hlasov voličov, ktorí prednostné hlasy využili.

Potom prišlo k zmenám. Kvórum pre krúžky sa znížilo a prestalo počítať len z hlasov voličov, ktorí niekoho krúžkovali, do úvahy sa brali všetky hlasy pre stranu. Vo voľbách od roku 1992 do 2002 bolo treba získať taký počet krúžkov, ktorý bol vyšší ako 10 percent z počtu hlasov pre strany, od volieb v roku 2006 už stačia len spomínané tri percentá.

Ak sa pozrieme na voľby v roku 2016, tak pri Smere, ktorý vtedy získal vyše 28 percent hlasov (737 481 hlasov), stačilo získať aspoň 22 125 preferenčných hlasov na to, aby sa krúžky brali do úvahy. V prípade druhej SaS (12,1 percenta a 315 558 hlasov) to už bolo len 9467 preferenčných hlasov.

Aj vďaka tomu sa preferenčné hlasy využívajú čoraz viac, čo ukazuje Spáčova štúdia. Kým v roku 1994 využilo prednostné hlasovanie len niečo vyše polovice voličov (a takmer rovnaký počet hádzal do obálky lístok bez toho, aby krúžkoval konkrétnych kandidátov), v roku 2002 už krúžkovali dve tretiny voličov, v roku 2012 vyše 80 percenta a v roku 2016 to bolo 78,5 percenta ľudí, ktorí prišli k voľbám.

Na snímke volièka vhadzuje do volebnej urny obálku s hlasovacím lístkom vo voľbách do Národnej rady SR v Zariadení pre seniorov Náruč, Veselá ulica 1 v Prešove 5. marca 2016. Foto TASR – Milan Kapusta

Kto sa kam posunul v roku 2016

Ako ovplyvnili krúžky voľby pred štyrmi rokmi? V najsilnejšom Smere sa žiadny kandidát neprekrúžkoval do parlamentu, ale zmenilo sa poradie na prvých pozíciách.

Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák vtedy kandidoval zo sedmičky na kandidátke Smeru, no vďaka tomu, že získal 156-tisíc krúžkov, skočil na štvrté miesto a predbehol aj Petra Kažimíra, dnes guvernéra NBS. Ten mal 152-tisíc preferenčných hlasov. Pre krúžky najviac klesol dnes minister hospodárstva Peter Žiga: zo šiesteho na desiate miesto.

Dramatické pohyby sa udiali aj na kandidátke SaS: Lucia Ďuriš Nicholsonová skočila zo siedmeho na druhé miesto, Ondrej Dostál z dvadsiateho na jedenáste, Peter Osuský z pätnásteho na siedme.

Krúžky však tak ako pri Smere ovplyvnili len poradie kandidátov, poslanecký klub by vyzeral rovnako, lebo nikto z pozície, za ktorú sa mandát nezískal, neskočil na miesto, ktoré znamenalo zvolenie do parlamentu.

Pri OĽaNO to už bolo úplne inak. Do parlamentu sa z posledných pozícií na kandidátke prekrúžkovala nielen štvorica pôvodných zakladateľov hnutia okolo Igora Matoviča (ktorý získal suverénne najviac, až takmer 160-tisíc prednostných hlasov).

Krúžky pomohli aj trojici kandidátov, ktorí mali blízko ku kresťanským spoločenstvám (do parlamentu sa dostal Richard Vašečka zo 145. miesta, Eduard Heger z 24. miesta a Jozef Lukáč z 44. miesta). Preferenčné hlasy pomohli aj Jánovi Budajovi, ktorý sa stal poslancom z 89. miesta.

Krúžky pomohli k poslaneckým mandátom aj dvom kandidátom SNS, Dušanovi Tittelovi a Karolovi Farkašovskému, ktorí pôvodne kandidovali z 20., respektíve 23. miesta. V ĽSNS sa vďaka menu z 33. miesta prekrúžkoval brat Mariana Kotlebu Martin, na kandidátke Mosta-Híd uspel Peter Kresák (prekrúžkoval sa z 20. miesta) a v Sieti do parlamentu zo 14. miesta preskočil Martin Fedor.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Voľby 2020

Slovensko

Teraz najčítanejšie