Denník N

Aký je to právny štát, ktorý nevníma človeka ako ľudskú bytosť?

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Autor pôsobí na Katedre trestného práva a kriminológie
Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave

Predstavte si, že neexistujú hodnoty liberálnej demokracie ani právneho štátu. Ľudské práva nie sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné, a neplatia pre každého rovnako; neplatí ani rovnosť pred zákonom, ani žiadne iné hodnoty liberálnej demokracie a právneho štátu. Univerzálne hodnoty prirodzeného práva, ako napríklad ľudskosť či rovnosť v dôstojnosti i právach, ako je napríklad právo na život či právo na osobnú slobodu, ktoré majú byť všeľudské a stáť akoby nad platným, pozitívnym právom a platiť nezávisle od tohto práva, nie sú v každej krajine samozrejmosťou, no to ešte neznamená, že neexistuje právo.

V dôsledku právneho pozitivizmu, ktorý kládol dôraz skôr na formu ako na obsah, sú normatívne právne akty (právne predpisy) schvaľované v rámci zákonného legislatívneho procesu a zverejňované predpísanou formou. Práve dodržanie tejto legislatívnej procedúry, forma týchto normatívnych právnych aktov a nakoniec aj ich zákonná publikácia determinujú ich všeobecnú záväznosť. Zákony treba dodržiavať, pretože boli schválené predpísaným spôsobom, majú predpísanú formu a boli vyhlásené predpísaným spôsobom. Bez ohľadu na ich morálny obsah, či lepšie povedané absenciu ich morálneho obsahu.

Normatívne právne akty schvaľované takýmto spôsobom sú usporiadané do právneho systému, na ktorého vrchole stojí viac-menej oktrojovaná ústava – ústava „darovaná“ zvrchovanou mocou bezmocnému ľudu. Pod ňou sú hierarchicky usporiadané ďalšie normatívne právne akty podľa stupňa právnej sily. Jednoducho povedané, po ústave nasledujú ústavné zákony, zákony, normatívne právne akty ústredných orgánov štátnej správy, atď.

To znamená, že zákonodarca z rôznych dôvodov kreuje pozitívne právo – možno na základe  tzv. materiálnych prameňov práva, ako sú napr. hospodárske, demografické, sociálne alebo náboženské podmienky či potreby spoločnosti. No možno aj na základe svojej zlovôle.

V takejto situácii právo slúži predovšetkým vládnucej klike, ktorá je momentálne pri moci a neberie ohľad na jednotlivca, člena občianskej spoločnosti, ktorá v podstate ani neexistuje. Právo je len prostriedkom na realizovanie tejto zlovôle, prázdnou formou bez morálneho obsahu. Vládnuca klika, ktorá zneužije demokratické výsady a uzurpuje si moc, nechápe, alebo nechce pochopiť zmysel práva. A tomu zodpovedá nielen jej politika, ale aj jej normotvorná aktivita.

Morálne bezobsažnú, pozitivistickú formu práva naplní svojou zvoľou. Prostredníctvom práva identifikuje neželané, protispoločenské a nepriateľské minority, ktoré postupne prostredníctvom práva zbavuje – z dnešného pohľadu – základných práv a slobôd, ako napr. osobnej slobody, slobody pohybu, nedotknuteľnosti obydlia, vlastníctva či slobody náboženského vyznania. Segreguje ich a zbavuje všetkých privilégií, ktoré dnes za normálnych okolností požívajú členovia občianskej spoločnosti v každej demokratickej krajine. Prostredníctvom práva ich nakoniec degraduje na „neľudí“, ktorých zbaví práva na život a ktorí si preto nezaslúžia nič iné len smrť, o ktorú sa vládnuca klika vopred postará, ktorú zorganizuje a nakoniec aj efektívne a ekonomicky zrealizuje. Túto skupinu vopred definovaných minorít naloží do preplnených vagónov a odvezie do koncentračných táborov na smrť. Výsledkom nielen takejto politiky, ale aj takéhoto kataklizmatického prístupu k právu je o. i. 6 miliónov židov zabitých v táboroch smrti. Celé toto zverstvo sa uskutočňuje na základe práva a prostredníctvom práva. A celé toto zverstvo je legálne.

V čase, keď nacistické Nemecko povýšilo zabíjanie ľudí na industriálnu úroveň, ešte, pochopiteľne, neexistovalo takzvané prirodzené právo, ktoré sa vyvinulo až po druhej svetovej vojne a ktoré dalo pozitívnemu právu definitívny morálny obsah. No v tom čase už bola dobre známa nepísaná ústava Veľkej Británie i tá písaná Spojených štátov amerických, rovnako ako novátorské myšlienky francúzskej revolúcie. To znamená, že zatiaľ čo v západnej časti sveta sa kládli konštitucionalistické základy moderných liberálnych demokracií, v strednej Európe v 30. a v prvej polovici 40. rokoch minulého storočia sa v zatemnených mysliach fašistov štát a národ povyšovali nad záujmy jednotlivcov, politika hlásala bludy a právo sa ohýbalo v donebavolajúcu nespravodlivosť.

Národný socializmus nebol schopný, a zo svojej podstaty ani nemohol byť schopný, pochopiť zmysel práva a štátu, ktorého rolu exponoval na úroveň tyranie. A uzurpujúc si dovtedy netušiacu etatistickú moc, brachiálne a krvilačne zasiahol do života ľudí a svojich budúcich obetí. Výsledkom bola bezprecedentná genocída, zločiny proti ľudskosti a obete vojnového besnenia rátané na desiatky miliónov životov.

Ako môže takýto prístup k právu a politike vyvolávať sympatie?

Toho, kto v minulosti nedokázal vnímať iného človeka ako ľudskú bytosť, ktorá si zaslúži právo na život, osobnú slobodu a ďalšie prirodzené práva a slobody, toho, kto sa cynicky vysmieval z ľudskej dôstojnosti i rovnosti v právach, a toho, kto bol schopný zabíjať milióny ľudí, dnes môže inšpiratívne vnímať iba ten, kto nedokáže pochopiť zmysel politiky a práva. A iba ten, kto nedokáže pochopiť zmysel politiky a práva, je, aj napriek pochopiteľne pociťovanému hnevu a frustrácii, schopný prikloniť sa k extrémizmu a neonacizmu a premrhať svoje ústavné volebné právo, ktorého význam dnes umocňuje naliehavosť zmeny slovenskej politiky.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie