Útrpné zistenie mestského liberálneho voliča: blízkych zachrániť, svojich potopiť
Už keď prvé nepresné odhady ukázali, že víťaz, teda OĽaNO, bude mať asi dvadsaťpäť percent, v časti tábora PS/Spolu zavládlo okrem nadšenia aj opodstatnené zdesenie.
Nejde primárne o zdesenie z premiéra Matoviča, na toho si tu už všetci pomaly zvykajú. Teda skôr sa utešujú, že odteraz bude iný.
Kriticky uvažujúcim členom a podporovateľom dvojkoalície začínalo byť už pri prvých odhadoch jasné, že tých dvadsaťpäť percent pre „obyčajných“ nevyhnutne veští, že niekto (najskôr viacerí) vypadne z kola von. A kto? SaS? KDH? Za ľudí? Všetko zle, bolo to ešte inak.
Venujme sa teraz koalícii PS/Spolu a Kiskovej strane Za ľudí. A nielen preto, že boli prvou či druhou voľbou mnohých čitateľov tohto média.
Príbeh o erupcii eufórie v štábe PS/Spolu v Starej tržnici po oznámení (ako sa ukázalo, značne nepresného) exit pollu, ktorú vystriedala o pár hodín úplne opačná emócia, teda ponurosť, strach až zdesenie, keď každý prítomný v duchu posúval percentá nad vytúženú sedmičku, je veľmi poučný. Z viacerých príčin, spomeňme dve.
Prvá: posledný
