Šéf Focusu Slosiarik vysvetľuje rozdiel medzi exit pollom a výsledkom: Nepamätám si takú situáciu, aká sa stala PS/Spolu

Po zverejnení exit pollu agentúry Focus pre TV Markíza nastala vo viacerých štáboch opozičných strán eufória. Podľa prieskumu sa do parlamentu mala dostať koalícia PS/Spolu aj KDH, Smer v ňom mal menej ako 15 a kotlebovci 6,5 percenta. Sociológ a šéf Focusu Martin Slosiarik okrem iného vysvetľuje, ako je možné, že sa exit poll tak veľmi líšil s výsledkom volieb.

Ako hodnotíte výsledok volieb?

Ako prekvapujúci, a to najmä pre PS/Spolu. Inak by som sa na to pozeral, keby mali o tých pár stotín hlasov viac a dosiahli by sedem percentnú hranicu na vstup do parlamentu. Vznikli by tým aj iné možnosti pri uvažovaní nad budúcimi koalíciami. V podstate o tom, aby som povedal, kto je najväčším prekvapením volieb, rozhodli štyri stotiny. To, že sa PS/Spolu nepodarilo dosiahnuť sedem percent, je pre mňa najväčším prekvapením týchto volieb.

Chýbalo im menej ako tisíc hlasov. Ak by nekandidovali v koalícii, v parlamente by boli.

Po voľbách je ľahké hovoriť, čo sa mohlo urobiť inak. Treba si uvedomiť, že toto rozhodnutie robili v nejakej situácii. V tom čase sa ich kandidátka stala prezidentkou a vyhrali európske voľby. Bola tam vnútorná sila a mobilizácia ísť do toho a s odhodlaním.

Určitý čas dosť intenzívne diskutovali s Andrejom Kiskom o možnosti vytvorenia trojkoalície, ktorá by nemenila hranicu na vstup do parlamentu – aj v tomto prípade by potrebovali sedem percent. Nakoniec padlo rozhodnutie, že budú kandidovať samostatne. Predpokladalo sa, že spojenie by spôsobilo, že by spoločne preskočili Smer a naviazali by na seba nádej na zmenu.

Nevytvoril by sa pravdepodobne taký priestor pre prekvapenia, ktorého sme dnes svedkami. Nehodnotil by som, či bola koalícia zlé rozhodnutie. Ale je pravda, že ak by išli ako jedna strana, tak sú bez problémov v parlamente, mali by svoje mandáty. Rozhodli sa v nejakom čase a už sa to nedá vrátiť. Ako hovorím, po bitke je každý generál.

Minulé voľby takto tesne neprešlo do parlamentu KDH. Teraz však je situácia iná, lebo PS/Spolu malo viac percent ako Za ľudí či SaS, ale ako koalícia sa do parlamentu nedostali. Pamätáte si na podobnú situáciu?

Nepamätám si takú situáciu. Pamätám si len opačnú, keď sa Spoločná voľba ako predvolebná koalícia štyroch strán dostala do parlamentu. Bolo to v roku 1994 a koalícia vtedy musela dosiahnuť desať percent. Tesne sa im to podarilo. Ale takýto výsledok, že by niekomu chýbalo tak málo hlasov, si nespomínam, okrem už spomínaného KDH.

Po uzatvorení volebných miestností bol zverejnený váš exit poll. Ten sa výrazne líšil od konečných výsledkov volieb. Ako si to vysvetľujete?

Ak by sme sa pozreli na tendencie strán, tak to exit poll vedel celkom dobre popísať. Nechcem to ospravedlňovať a hovoriť, že nemohol byť presnejší, ale dokázal ukazovať, aké môžeme čakať tendencie. Ak by sa PS/Spolu dostalo do parlamentu, nehodnotili by sme exit poll tak kriticky.

Video: Fico priznal porážku, Pellegrini čakal, že zloží funkciu (autorka: Martina Koník)

 

Čím to podľa vás je, že boli výsledky aj iných strán výrazne iné ako exit poll?

Jedna vec je, že sme vedeli, že niekoľko desiatok tisíc hlasov bude zo zahraničia. Bolo jasné, že to môže ovplyvniť výsledok volieb. Túto hypotézu sčasti potvrdzujú výsledky volieb ľudí s trvalým pobytom v zahraničí. Snažili sme sa vychádzať z hypotézy, že títo voliči pridajú percentá skôr demokratickým opozičným stranám. A najmä, že veľa z nich môže získať práve PS/Spolu.

Urobili sme simuláciu, keď sme tieto hlasy zo zahraničia akoby rozpočítali a rozdelili ich medzi opozičné strany. Nakoniec sa ukázalo, že toto len zvýšilo chybu odhadu pre strany PS/Spolu, SaS a Za ľudí.

Bolo dobré rozhodnutie započítavať aj zahraničné hlasy?

Bolo by to dobré rozhodnutie, ale nepredpokladali sme, že v našich základných dátach z okrskov na Slovensku bude istá chyba. Zjavne nám v exit polle ochotnejšie odpovedali voliči demokratickej opozície. Tieto strany, predovšetkým PS/Spolu, SaS a Za ľudí, to tak už pri prvotných dátach o čosi nadhodnotilo. Spolu s odhadom zahraničných hlasov sa toto nadhodnotenie zvýšilo ešte viac.

Ak by sme nerobili simuláciu so zahraničnými voličmi, zisky demokratickej opozície by boli nižšie. Neboli by tak nízke, ako to reálne skončilo, ale boli by sme v intervale štatistickej chyby, teda do dvoch percent. Aj tak by však PS/Spolu bolo podľa exit pollu nad sedem percent, a teda v parlamente.

Teraz vieme povedať, že model zahraničných hlasov demokratické strany ešte nadhodnotili, ale rozhodovali sme sa v nejakom čase. Vtedy sme si mysleli, že je to rozhodnutie dobré. A v dátach sme videli ešte jednu vec, ktorú sme sa snažili čiastočne korigovať – viac nás odmietali ľudia vo vyšších vekových kategóriách.

O ako vekové kategórie išlo?

Išlo o 60 a viac ročných, kde majú vysoké zastúpenie voliči Smeru. Nielen, ale je tam významná časť ich voličov. Takže sme posilnili demokratické opozičné strany a zároveň pre neochotu voličov sa oslabila táto časť politického spektra, čo viedlo k podhodnoteniu Smeru. Dnes to už vieme vyhodnotiť.

V roku 2016 ste tiež robili exit poll, ale bol výrazne presnejší. Čím to je?

V roku 2016 bol exit poll veľmi dobrý, rozdiel bol na úrovni jedného percentuálneho bodu. Metodika bola identická ako dnes. Rozdiel bol predovšetkým v tohtoročnom započítavaní hlasov zo zahraničia.

Najväčšie rozdiely pri PS/Spolu teda boli v tom, že ich volilo menej ľudí zo zahraničia, ako ste čakali?

Pravdepodobne áno a zároveň ich voliči nám ochotnejšie odpovedali v exit polle v okrskoch na Slovensku. Už z dotazníkov z okrskov by boli na úrovni takmer deviatich percent. A potom sme im pridali hlasy, lebo sme očakávali, že budú víťazi volieb v zahraničí. O to sa to nadhodnotenie zväčšilo.

Nemáme informáciu, ako sa voliči PS/Spolu správali pred týždňom, ale môžeme vysloviť hypotézu, že časť ľudí, ktorí pôvodne volili PS/Spolu, išla zachraňovať Za ľudí, možno aj KDH. Po videách a antikampani proti Kiskovi to vnímali ako potrebné.

Časť ľudí zvažovala a taktizovala, aby dostala čo najviac opozičných demokratických strán do parlamentu, aby bola čo najväčšia možnosť zostavenia koalície. PS/Spolu mohla pôvodne rásť aj na úkor SaS a časť z týchto voličov sa mohla vrátiť k SaS. PS/Spolu sa tak nakoniec mohlo nevyplatiť, že niektorí voliči išli zachraňovať iné strany.

Tentokrát sme spoznali posledný prieskum ešte krátko pred voľbami, čo sme pred voľbami 2016 nemali. Aj ten sa však líšil od výsledku volieb, hoci už ukazoval OĽaNO ako víťaza a napríklad PS/Spolu okolo 9 percent. Ako tieto prieskumy zmenili výsledok volieb?

Nevieme povedať, aká časť populácie prieskum zachytila. Predpokladám, že veľká časť ľudí, ktorá volila PS/Spolu, prieskumy získala. Hypotéza je, že sa mohli začať správať záchranársky. Posledný výsledok v prieskume PS/Spolu bol 9,4 percenta. Možno to vyzeralo oproti 6,6, ktoré malo Za ľudí alebo 4,8 percenta pre KDH celkom dobre.

Prišli videá proti Kiskovi, PS/Spolu mohli vyzerať, že sú pevne v parlamente a mohlo sa stať, že si mnohí povedali, že Kisku zachránia. Prieskumy ukázali, aká je dynamika v posledných dvoch týždňoch kampane.

Nábeh Matoviča bol jasný, v poslednom prieskume preskočil Smer. Tri alebo štyri týždne pred voľbami by ste tieto tendencie nezachytili. Bol tam jasný aj pokles Kotlebu, ktorý mal 9,8 percent, a nakoniec mal menej ako osem percent.

Kam Kotlebovi voliči podľa vás prešli?

Aj dáta z exit pollu ukazujú, že bol Igor Matovič čiastočne úspešný aj medzi voličmi Kotlebu a dokázal časť z nich osloviť. Možno práve preto, že si povedali, že Igor Matovič má silu niečo meniť v štáte. A keďže Kotleba by bol stále v opozícii, tak by nemal možnosť realizovať svoje predstavy a program.

Prieskum blízko k voľbám sa dokáže priblížiť k výsledku volieb, ale stále to nie je predpoveď volieb. Je značná časť voličov, ktorí sa definitívne rozhodnú vo volebný deň alebo dokonca až vo volebnej miestnosti.

OĽaNO dostalo nakoniec o šesť percentuálnych bodov viac, ako mali v poslednom prieskume. Spôsobilo to podľa vás aj to, že ľudia videli, že môže poraziť Smer, a tak chceli voliť víťaza volieb?

Neviem povedať, ako zasiahol do výsledkov posledný prieskum, keďže nevieme, aký mal zásah a koľko ľudí ho videlo. Pri voličoch OĽaNO predpokladám, že väčšina ho ani nemusela vidieť. Skôr tam bol efekt snehovej gule. Mohlo to byť naopak – posledný prieskum zverejnený pred moratóriom ukazoval, že sa OĽaNO približuje Smeru.

To mohla byť motivácia, aby bol Smer porazený. Preto išli voliť OĽaNO. Alebo voliči jednoducho chceli, aby OĽaNO zvíťazilo, preto ho podporili. Treba si uvedomiť, že to nie sú jadroví voliči OĽaNO, pozbierali rôznorodých voličov naprieč krajinou. Nie sú to len konzervatívci alebo liberáli, je to všehochuť.

Ľudia sa chytili primárne na antikorupčnú tému a na vymedzenie sa voči Smeru, ktorý bol pre nich nositeľom korupcie a mafie v spoločnosti. Igor Matovič ponúkal jednoduché a jasné posolstvá a dokázal voličov chytiť silnými emóciami skôr za srdce ako za rozum.

Pri exit polle mal Smer výrazne menej – 15 percent ako v reálnom výsledku, v ktorom dosiahol 18. Je to tým, že vám nechceli odpovedať starší voliči, alebo tam vidíte aj iný dôvod?

Odchýlka je o trochu vyššia, ako sa očakáva. Neochota odpovedať je hlavný zdroj odchýlky. Keď vám viac odmietajú povedať starší voliči, tak majú väčší podiel na výsledku mladší a strední voliči, kde boli silnejšie demokratické opozičné strany. Focus a AKO niesli zástavu odporu voči 50-dňovému moratóriu.

Snažili sme sa na to pozerať najmä cez demokratické právo na informácie, a to sa nemuselo páčiť voličom strán, ktorí mali iný názor a hlasovali za predĺženie moratória. To sú práve voliči Smeru a Kotlebu. Ale pri Kotlebovi bol exit poll v rámci štatistickej odchýlky. V tejto skupine voličov sa na prieskumy pozerá veľa ľudí cez prsty. Aj to môže vplývať na to, či anketárovi volič odpovie.

V roku 2016 to až tak nefungovalo, ale možno preto, že vtedy bol rozdiel medzi Smerom a ďalšími stranami dvojciferný. Tu bola situácia iná. A to je aj možnosť, prečo mohol Smer skončiť lepšie ako v prieskumoch. Voliči videli, že Smer a OĽaNO sa približujú, a to mohlo mobilizovať aj voličov Smeru, ktorí si povedali, že situácia je kritickejšia, a treba ísť voliť.

Dá sa ešte exit pollom veriť?

Určite by som na ne nezanevrel, dá sa im veriť. Nehovorím to preto, lebo ich robím. Aj v rámci tohto exit pollu sa dajú urobiť korekcie podľa reálneho výsledku volieb, keďže ide o náhodný výber a dajú sa potom robiť aj väčšie analýzy voličov. Sú to unikátne dáta, ktoré sa dajú získať len v exit polle.

Získali sme dáta od viac ako 20-tisíc voličov, čo neposkytuje bežná vzorka tisíc respondentov v prieskume. Odpovedajú pri východe z miestností, takže spoľahlivosť výsledkov je vyššia ako pri prieskumoch, lebo ľudia reálne zaznačia, koho volili.

Oslovili ste 20-tisíc voličov náhodným výberom. Je to optimálny počet?

Nehovorím, že to je optimálne. V tomto prípade to bolo okolo 23-tisíc voličov. Prejavila sa vyššia účasť. V roku 2016 bolo opýtaných okolo 20-tisíc. Ak by bola účasť 40-percentá, tak by ich bolo oslovených menej. Veľkosť vzorky je teda závislá od miery účasti na voľbách.

Robili ste ďalší exit poll inak ako ten včerajší?

Robili sme všetko ako v roku 2016, kedy to vyšlo. S dnešnou znalosťou by sme už nepoužili simuláciu, respektíve započítavanie zahraničných hlasov. Ak by sme ich nepremietli do výsledku exit pollu, aj Smer by mal vyšší odhadovaný zisk. Zbytočne sme zväčšili chybu v prospech opozičných demokratických strán, konkrétne PS/Spolu, SaS a Za ľudí.

Bez toho by sa výsledky líšili o menej ako dve percentá, čo by bola prijateľná odchýlka. Z profesionálneho hľadiska nevidím niečo, čo bola chyba pri zbere údajov, možno skôr to rozhodnutie, aby sme do odhadu vniesli aj hlasy zo zahraničia poštou.