Igor Matovič a otázka pokory
Budúcemu premiérovi stačili dva povolebné dni, aby odkryl niekoľko hlbokých protirečení a chybných úsudkov.
V roku 2000 prehral demokratický kandidát na prezidenta Al Gore s republikánom Georgeom W. Bushom o 537 hlasov (v kľúčovom štáte Florida). Boli to najtesnejšie voľby v dejinách USA. Svet by dnes vyzeral inak, keby vtedy vyhral Al Gore.
Na Slovensku chýbalo 926 hlasov, aby Slovensko vyzeralo inak, než bude vyzerať bez koalície PS/Spolu v parlamente.
To je však pôvab aj riziko demokratických volieb: víťaz získava právo zmeniť krajinu bez ohľadu na to, ako k tomuto víťazstvu prišiel. Igor Matovič sa k víťazstvu vyviezol na nepredvídateľne vysokej vlne emócií, akú by mu závidel každý surfer. A tesná prehra PS/Spolu mu zasa výrazne uľahčila budúce vládnutie.
Ficovo stádo
Matovičovi patrí vďaka za porážku Smeru a za nádej, že skorumpovanú politickú triedu éry Roberta Fica stihne trest. Jeho legitimita víťaza je na tejto nádeji založená a na Slovensku naozaj niet politika, ktorý by ju stelesňoval dôveryhodnejšie. Voliči to neomylne vycítili.
Keď teda Matovič hovorí o „tretej revolúcii“, v princípe hovorí o vyrovnaní sa s minulosťou. Po roku 1989 neboli potrestaní komunisti za zlo, ktoré napáchali, po roku 1998 vyviazol Vladimír Mečiar a jeho garnitúra takisto bez trestu za zločiny, ktorých sme boli všetci verejnými svedkami. Matovič chce túto nepísanú dohodu o zabúdaní zrušiť a z jeho vyjadrení vyplýva, že Ficovo stádo
