Štyri stotiny od civilizovaných hodnôt

Keď tak kráčam po lese znivočenom iba víchricou, a nie masakrami motorovou pílou, z ničoho nič mi zíde na um veta z knihy Antona Myrera: „Vy hajzli študentskí,“ povedala mohutná servírka s ústami ako George Washington (a hnala študentov z podniku, lebo chceli čistý príbor).

Nič sa nestalo, len sa zrazili dva svety: ten, ktorý takzvaná sociálna demokracia volá skutočným, s vtedajšou, prepytujem, kaviarňou. Ak dnes podaktorí vidíme oblohu zamračenú, je to preto, lebo nám normálne, demokratickým spôsobom poslali naše hodnoty do hája zeleného. Nič menej a nič viac.

Účelom bolo „nedovoliť kvôli hodnotovým veciam, aby Smer vládol s fašistami“. Ako keby aj to nebolo hodnotové. Rebríčky hodnôt fašistov sú dostatočne známe a nepokladáme ich za civilizované. Inak osemnásť percent voličov netrápi, že ich idoly majú krv na rukách, lebo zorganizovali taký rozklad štátnych inštitúcií, až sa osoby žijúce dlhodobo v režime beztrestnosti napokon nazdali, že môžu siahnuť na hodnotu najvyššiu.

Pritom aj hodnoty, o ktorých bola explicitne reč, sú dlhodobo v dokaličenom stave. O zúfalstve LGBT ľudí po tomto víkende škoda hovoriť. Treba dúfať, že tretina slovenských obcí nedopadne ako tretina poľských obcí, ktoré sa vyhlásili za zóny bez LGBT, lebo rovnakú