Z čisto rómskej školy sa prekopali k medailám z majstrovstiev sveta
Jeden montuje lešenia, druhý vyrába opierky do áut. Na prvý pohľad by ste zrejme nepovedali, že Pavol Gábor a Lukáš Vidlička sú niekoľkonásobní medailisti z majstrovstiev sveta aj Európy.
Od začiatku svojej kariéry však museli bojovať, aby svoj milovaný nohejbal mohli hrať na Slovensku, čo sa im podarilo po desiatich rokoch až nedávno.
Je za tým rasizmus voči Rómom z obce Kecerovce neďaleko Košíc? Skôr nie.
Ich príbeh profilovali osobné spory chlapov, ktorých ego ovládali funkcie v smiešne malých športových asociáciách a ich vlastná mužská márnomyseľnosť.
K svojmu milovanému nohejbalu sa pred pár mesiacmi vrátili po troch rokoch. „Trénerovi sme však medzitým stále volali, chceli sme trénovať. Nikde sme však nemohli hrať, boli sme na čiernej listine,“ hovorí 22-ročný Lukáš Vidlička.
Keď sme sa s ním rozprávali, práve sa so spoluhráčom Paľom v telocvični Základnej školy na Bruselskej ulici v Košiciach pripravoval na turnaj Slovenského pohára v Martine.
To všetko sa podarilo aj vďaka tomu, že ich zobral do tímu jeden z najlepších slovenských nohejbalistov Ján Brutovský.
Ta nohejbal, to fodbal s tenysom dokopy
Písal sa rok 2009, keď sa Ivanovi Matiovi ozval bývalý spoluhráč z
