Denník N

Jablká na stole

Dve jablká na stole - Paul Cézanne
Dve jablká na stole – Paul Cézanne

V každom Cézannovom jablku je namaľovaný celý svet – ten, ktorý poznáme, aj ten, ktorý nepoznáme, ale tušíme.

Ranná obloha žiari cez oblaky svietiacim jarným slnkom. Či bude pršať alebo sa vyjasní, jasné nie je, treba počítať s obidvomi variantmi. Nakoniec, aj tak je to jedno. Je nový deň a jar sa nezadržateľne blíži. Rozkvitnutá mandľa čaká na prílet zobudených včiel, aby spustili novú interpretáciu Dvořákovho koncertu pre čelo a orchester b mol opus 104, ako keby na čele hrala Jacqueline du Pré a Daniel Barenboim dirigoval londýnskych symfonikov. Obďaleč stojaca magnólia ako vždy vyčkáva s pripravenými pukmi na tú správnu chvíľu – keď vypukne burácajúci aplauz jari, rozkvitne aj ona.

Ja sedím na terase, fajčím svoju galuázku a dívam sa na stôl so zimnými jablkami, teda takými, čo prečkali zimu. Chcel som ich namaľovať ako zátišie, keď ešte žiarili sviežosťou posledného leta, a nazvať ten obraz On y va, a Paris!, inšpirovaný drahým Paulom Cézannom, ktorý raz vraj v rozhovore Rilkemu povedal, že dobyje Paríž jablkami. Hmm, no tak tieto teda nevyzerajú ako víťazná Napoleonova armáda tiahnuca na Paríž, skôr ako pluk Starej gardy pri múre Hougoumontovho statku pri Waterloo a obraz by sa mohol volať Merde!

Ale to predbiehame, to bude až 18. júna. Teda výročie bitky a zvláštne – aj vernisáž mojej výstavy v Oravskej galérii. No toto, zas to podvedomie sa mi do toho s…

Sľubujem, že tam nebudem vykrikovať žiadne „merde“. Skôr by sa tam hodilo niečo na čele. Musím pohovoriť s Harym, to by bolo krásne.

Tak takto sa ja, priatelia, motám v prvých marcových dňoch vo svojich myšlienkach. Mohol by som zapletať ďalej, ale skúsme toho Cézanna.

Deux pommes sur une table, obraz namaľovaný medzi rokmi 1895 až 1900, má ich v tých rokoch naozaj dosť, zrejme boli úrody jabĺk na prelome storočí v Provence dobré.
Namaľoval ich toľko, že by s nimi mohol zaplniť Salón nezávislých aj salón závislých, prípadne ujablkovať členov akadémie jedného aj druhého. Ale v každom jeho jablku je namaľovaný celý svet – ten, ktorý poznáme, aj ten, ktorý nepoznáme, ale tušíme. Šikovný chlapík ten Paul!

Milujem Cézannove obrazy jabĺk a aj tie ostatné, milujem obrazy jabĺk Alberta Giacomettiho a aj tie ostatné. Milujem jablká. Hneď si nejaké dám, len dopíšem.
A potom sa vydám na cestu. Mám stretnutie s Luisom Salvatorom de Austria a možno príde aj George a Frédéric, ak to stihnú. Ak by to nestihli, budú určite citróny a pomaranče a rozkvitnuté mandľové háje, pasúce sa ovce a kozy, v diaľke vysoké hory a okolo najmodrejšie more.

Hájmi jemne vejúci morský vánok smerom ku vzkrieseniu.

Chýba už len Ramon Llull a jeho Kniha o milencovi a milovanom.

Alebo Ars Magna?

Hasta luego amigos!

Bienvenidos mi hermana!

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre, Kultúra

Teraz najčítanejšie