Ľudia, choďte! Turecko utečencov použilo ako muníciu (reportáž z hraníc EÚ)
Sú všade. V parku, na nábreží rieky Tundža aj popri prašnej ceste, ktorá vedie k hranici so štátom Yunan – tak Turci nazývajú Grécko. Sú aj na autobusovej stanici a pod mostom Meriç Köprüsü. Uverili tureckej polícii, ktorá im hovorila, že na druhej strane ich čaká otvorená náruč Grékov.
Ich pokus dostať sa cez hranice EÚ sa však skončil neúspešne. Vrátili sa bez peňazí, bez pasu, niektorí dokonca nahí a bez zvyškov ľudskej dôstojnosti. To sú utečenci z tureckého mesta Edirne.
Erdoğan a sociálne siete
„Turci sú dobrí ľudia, ale že sa zachovajú takto… to som teda nečakal,“ vzdychne si Afganec Nomad Nuri s pokorou, ktorá je v tejto chvíli až nepatričná. On a jeho veľká rodina, vrátane viacerých malých detí a dojčiat, je na tom teraz ešte horšie, ako bola.
Ani pred udalosťami uplynulých dní sa im nežilo najlepšie, teraz však s nechápavým výrazom stoja spolu so stovkami ľudí z celého sveta na autobusovej stanici v Edirne a nemajú vôbec nič: pasy, potvrdenie o statuse utečenca, peniaze, plienky či teplé oblečenie.
Dokonca im zobrali aj mobily, bez ktorých sú utečenci úplne stratení. Nevedia nič, nemajú kontakty, správy ani pokyny a nevedia, kam ísť. Nedovolajú sa ani pašerákom, predavačom gumových člnov ani svojim šťastnejším príbuzným, ktorí sa už usadili v niektorom zo štátov EÚ.
Stalo sa to rýchlo a nečakane. Príbeh afganskej rodiny z Pandžšíru, ktorej hlava Nomad Nuri si aj po zážitku z predminulej noci myslí, že „Turci sú dobrí ľudia“, je len jedným z mnohých. Turecko-grécke pohraničie je podobných príbehov plné. Rozprávali nám ich aj Sýrčania, Iračania a Maročania.
Pre väčšinu z nich sa všetko začalo v Istanbule, kam prišli, pretože z nejakého dôvodu nemohli žiť vo svojej vlasti. Tie dôvody sú rozmanité a tentoraz ich odložme nabok. V tragédiách, ktoré títo ľudia prežívajú dnes, totiž nehrajú žiadnu rolu.
Zasvätené rady vydať sa okamžite na cestu sa najprv objavili na sociálnych sieťach. Tie sú hlavným informačným zdrojom väčšiny ľudí na ceste – publikujú sa tam nové trasy, výška úplatkov, výroky európskych politikov a záchytné body v podobe dobrovoľníkov, ktorí sa utečencom ospravedlňujú za svoje vlády a snažia sa im pomôcť.
Potom však neoficiálne správy o tom, že hranice do slobodného sveta sa zázračne otvorili, dostali prezidentský punc.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan v sobotu (29. februára) vyhlásil, že jeho krajina, v ktorej žije najväčší počet utečencov na svete, už nemôže čeliť ďalšej vlne. A že im nebude brániť v ceste na západ.
Turecko sa vraj o štyri milióny migrantov zo Sýrie, Afganistanu a Afriky už dlhšie nemôže a ani nechce starať.
Erdoğan povedal aj to, že osemnástim tisícom migrantov sa v posledných dňoch podarilo prekonať hranicu do Grécka. Okrem tureckých médií túto správu nadšene šírili ruské, afganské a arabské médiá. Stovkám tisícok utečencov, ktorí v Turecku často žijú v zlých podmienkach aj niekoľko rokov, svitla nádej. Bola však falošná.
„Začalo sa hovoriť, že hranica s Gréckom je konečne voľná, že je všetko otvorené. Vraj sa európski politici dohodli s Erdoğanom, že kto príde včas na hranicu, toho prijmú a pošlú do nejakej vybranej krajiny, kde ešte je miesto. Veľmi rýchlo sme si vzali, čo sme mali, a vyrazili autobusom z Istanbulu do Edirne. Autobusy nám pristavili do štvrtí, kde bývali prisťahovalci z celého sveta.“
Autobusoví prepravcovia aj miestna taxislužba v Edirne hneď
