Búšenie na brány Európy: nebývalý nápor migrantov na grécko-tureckej hranici je pomsta Erdogana
Humánne riešenie utečeneckej a migračnej krízy na vonkajších hraniciach EÚ je v nedohľadne.
Môže ísť o oveľa vážnejšiu krízu, než bola tá v roku 2015, keď prišlo do Európy takmer milión migrantov, väčšinou bez kontroly.
Agentúrne správy, ale aj nedeľný post tureckého ministra vnútra Süleymana Soylua na Twitteri, sú alarmujúce. Cez víkend sa z vnútrozemia Turecka za pomoci miestnych autorít, ktoré ich dokonca zvážali autobusmi, presunulo 76 358 migrantov. A blížia sa ďalší.
Prečo Erdogan zúri a čo hrozí
V Turecku je celkovo 3,7 milióna migrantov. Vôbec však nejde o to, že by sa o také vysoké číslo ľudí na úteku odrazu nedokázala krajina postarať. Nekolabuje pre migrantov.
Príčinou zúrivosti je vojna v susednej Sýrii. Rozbuškou bolo, keď vládne vojská prezidenta Baššára Asada s výdatnou pomocou Ruska zabili prvých 34 tureckých vojakov. V ďalších dňoch Turci ako odvetu zostrelili tri sýrske stíhačky a neoverené správy hovoria o dvetisíc zabitých sýrskych vojakoch.
Znepokojujúca reportáž pre každého, kto si myslí, že migračná kríza z roku 2015 je vyriešená
Provincia Idlib, posledná bašta Tureckom podporovaných povstalcov na severozápade Sýrie, sa zmenila na kruté bojisko s takmer miliónom ľudí na úteku. Hrozí otvorený konflikt medzi dvomi z najväčších armád sveta – ruskou a tureckou, ktorá je v NATO.
A práve pocit, že Západ a NATO ho v sýrskom ťažení nedostatočne podporuje, doháňa Erdogana do nepríčetnosti.
Migrantov, ktorých mal podľa dohody s Bruselom z roku 2016 zadržiavať na svojom území za cenu výpomoci vo výške šiestich miliárd eur na budovanie táborov a iných kapacít (zatiaľ dostalo Turecko asi polovicu tejto sumy), začína cynicky používať ako „živú zbraň“ na rozklad Európy. Pretože priamym dôsledkom udalostí bude nárast podpory extrémistických a populistických politikov.
V pozadí počuť škodoradostný smiech ruského prezidenta Vladimira Putina. Hybridná vojna sa
