Kto je Martin Borguľa a prečo tak dráždi budúcich koaličných partnerov Sulíka či Remišovú

Bolo to 14. februára 2017, rok po parlamentných voľbách. V parlamente sa opoziční poslanci chystali odvolávať premiéra Roberta Fica za to, že sa spreneveril svojmu verejnému prísľubu zachovať stabilné ceny energií.

V návrhu na odvolanie premiéra sa k poslancom OĽaNO a SaS pripojilo aj hnutie Sme rodina. Poslanci hnutia na tlačovej konferencii kritizovali Smer za zdražovanie energií a poukázali aj na prípad prešovského župana a poslanca Smeru Petra Chudíka, ktorý na svoju firmu bral miliónové energetické dotácie.

Po novinárskej otázke o ďalších prepojeniach Smeru na biznis v energetike menoval podpredseda hnutia Peter Pčolinský bratislavského mestského poslanca za Smer Martina Borguľu. „Ďalší poslanec, ale mestský poslanec za stranu Smer, pán Martin Borguľa, ktorý je 85-percentným vlastníkom firmy FV Powerhouse 1. Na základe rozhodnutia ÚRSO sa bavíme zase o dotácii vo výške 5,5 milióna eur,“ povedal Pčolinský s tým, že ak by pátrali ďalej, našli by určite ďalšie prepojenia Smeru na biznis v energetike.

Video: Ako Pčolinský zo Sme rodina upozornil na biznis Borguľu (zdroj: NR SR)

„Tu máte dva príklady, ktoré bijú do očí,“ hovoril Pčolinský na tlačovej besede.

Tri roky po tlačovke je Borguľa členom Sme rodina a dostal sa do Národnej rady na kandidátke hnutia.

Pri zostavovaní vlády musel koaličných partnerov pri mene bývalého politika Smeru upokojovať Boris Kollár a napokon aj Igor Matovič.

Kto je vlastne Martin Borguľa a prečo jeho účasť v „koalícii zmeny“ mnohým nesedí? A prečo sa proti nemu ozýva viac ľudí z budúcej koalície?

V čase skladania vlády predseda SaS Richard Sulík povedal, že na kandidátku SaS by sa ani nedostal; pre podpredsedníčku strany Za ľudí Veroniku Remišovú je Borguľa „zosobnením všetkého, proti čomu bojovala“; Borguľa je problémový človek aj pre Juraja Šeligu, ktorý povedal, že sa s týmto koaličným poslancom priateliť nebude. A kritikov v novej koalícii je viac.

Pčolinský: Dotácie sme si vysvetlili

Ako je možné, že strana Sme rodina Martina Borguľu vzala na kandidátku, keď ešte pred tromi rokmi ho dávala za príklad rozkrádania štátu a energetiky?

Peter Pčolinský po voľbách hovorí, že Borguľa ešte pred vstupom do hnutia, v lete minulého roka, iniciatívne vysvetlil členom, ako to s dotáciami v energetike funguje: „Mal som nejakú predstavu, ako to funguje, ale bolo mi vysvetlené nielen z jeho strany, ale tak vo všeobecnosti, že každý, kto splní podmienky, má v presne stanovej výške nárok na fotovoltaiku,“ hovorí teraz Pčolinský.

Základným rozdielom medzi bývalým prešovským županom Petrom Chudíkom a Martinom Borguľom je podľa Pčolinského to, že Chudík si v čase úradovania na župe založil firmu a podnikal – a Borguľa bol podnikateľ a popritom robil mestského poslanca.

Pčolinský hovorí, že s novým kolegom nemá problém: „Je u nás, prekúžkoval sa, dostal niekoľko tisíc preferenčných hlasov, normálnym demokratickým spôsobom sa dostal do parlamentu.“

Borguľa sa v skutočnosti neprekrúžkoval, získal 2578 krúžkov a po zohľadnení prednostného hlasovania sa prepadol o jednu pozíciu na jedenáste miesto.

Podpredseda Sme rodina pri rozhovore o Borguľovi ukazuje na zvolených poslancov strany Za ľudí. „Takýmto istým spôsobom môžeme spochybňovať pána Ledeckého, ktorý niekoľkokrát kandidoval s podporou Smeru, HZDS. Alebo pán Šeliga v minulosti pracoval pre pána Hodorovského alebo pani Kolíková, ktorá bola štátna tajomníčka za vlády Smeru. Môžeme aj takto kádrovať,“ hovorí Pčolinský s tým, že pri „kádrovaní ľudí“ by sa nemali robiť rozdiely.

Podobne na Ledeckého a Šeligu v nedeľu v televízii Markíza zaútočil Igor Matovič, keď mal opakovane odpovedať aj na Borguľu v koalícii. Šeliga aj Ledecký na to už reagovali a odmietli porovnávanie s ľuďmi Sme rodina.

Borguľa: Na Sulíka nevyťahujeme Kočnera ani OLO

Martin Borguľa označuje kritiku budúcich koaličných partnerov v čase tvorby vlády za nezodpovedné.

„Pozrite, Richardovi Sulíkovi vyčítali jeho oponenti jeho kontakty s Marianom Kočnerom alebo pofidérny prevod pozemku z mestského podniku, ktorému šéfoval, na jeho firmu. Máme to teraz ja alebo pán Kollár opäť vytiahnuť? Máme žiadať, že takto preukázateľne kontroverzná osoba nemá ísť do exekutívy? Nie, my takéto veci nebudeme robiť,“ hovorí Borguľa. „Pán Sulík to už vysvetlil, my to rešpektujeme a Boris Kollár sa dnes snaží predovšetkým maximálne konštruktívne pristupovať k rokovaniam namiesto toho, aby niečo vyťahoval na svojich partnerov,“ hovorí Borguľa s tým, vzájomné osočovanie sa a odkazy cez médiá budúcej koalícii neprospejú.

„Ľudia si nás zvolili preto, lebo chcú konečne vidieť vládu zmeny. Každopádne, ak majú pán Sulík alebo pani Remišová záujem, rád sa s nimi stretnem a všetko, čo budú chcieť, im vysvetlím. Osobne, nie v médiách,“ vraví Borguľa.

Tender na upratovanie a odchod zo Smeru

Kto je vlastne Martin Borguľa a čo ešte o ňom vieme z minulosti?

Podnikateľ a dlhoročný komunálny politik v posledných komunálnych voľbách kandidoval na starostu bratislavského Starého Mesta – neúspešne, hoci mal jednu z najvýraznejších kampaní v celej Bratislave a na Facebooku ho podporovali falošní diskutéri. Nestal sa ani mestským poslancom. Po neúspechu tvrdil, že „ukončuje svoje verejné pôsobenie“.

Vyzeralo to, že to je záver jeho miestami problémovej politickej kariéry, no potom to ešte skúsil cez Sme rodina.

Svoj prvý politický škandál zažil pred viac ako desiatimi rokmi, keď jeho firma Slovclean takmer dostala zákazku na upratovanie na ministerstve obrany za necelých 11 miliónov eur, čo bola zhruba trojnásobne predražená suma. Pre podozrivé tendre musel minister obrany František Kašický zo Smeru časom odstúpiť.

Borguľa v rozhovore pre Denník N na jeseň 2018 hovoril, že suma za upratovanie bola na niekoľko rokov. „V tendri boli tri ponuky, jednu nedal len Slovclean, ale skupina šiestich firiem, z ktorých jedna bola Slovclean. Keď hovoríme o 11-miliónovom obrate, asi jedna sedmina by pripadla nám,“ povedal Borguľa s tým, že dve z troch ponúk komisia vyradila a po mediálnom záujme nakoniec súťaž vojaci zrušili.

Borguľa zároveň tvrdí, že nevie o tom, či bola cena služieb predražená. „Slovclean je veľmi kvalitná firma a vo väčšine súťaží v súkromnom sektore uspejeme. Viem, akú cenovú ponuku sme dali my, ale ani len netuším, aké dali zvyšní účastníci.“

Rodinnú firmu vyplatil Richter

Tam sa stret s ministerstvami pod kontrolou Smeru neskončil.

Rodina Borguľovcov dostala pred desiatimi rokmi aj zákazku od ministerstva práce – za ministerky Viery Tomanovej zo Smeru uzavrelo ministerstvo práce s firmou Slov inn zmluvu o prenájme kancelárií na Špitálskej ulici. Do roku 2010 bol jedným zo spoločníkov firmy Martin Borguľa, vo firme figuroval aj jeho brat Michal Borguľa, ktorý je dodnes vo viacerých rodinných firmách Borguľovcov.

Tomanová pri hľadaní kancelárskych priestorov pre úradníkov oslovila len firmu Slov inn, dohodu podpísali krátko pred parlamentnými voľbami v marci 2010. Keď Tomanovú vystriedal Jozef Mihál z SaS, zmluvu spochybnil a úradníci sa do priestorov oproti budove ministerstva na Špitálskej ulici nepresťahovali. Mihál prestal platiť nájomné, za čo ho firma zažalovala. Spor urovnal až Mihálov nástupca Ján Richter zo Smeru, ktorý sa s firmou mimosúdne dohodol a vyplatil jej viac ako 400-tisíc eur.

Borguľa podnikal aj v ďalších rodinných firmách ako napríklad Slovunit, istý čas vydával aj ľavicový časopis Nové Slovo. Vo firmách ako konateľ či akcionár už nefiguruje. „Aby nevznikal akýkoľvek konflikt záujmov, nemám už na moje meno žiadnu podnikateľskú aktivitu. Všetky aktivity našej rodinnej firmy Slovunit sú v rukách mojej mamy a môjho brata,“ povedal pre Denník N pred komunálnymi voľbami na konci roka 2018.

Dlhoročný politik Smeru zo strany odišiel v roku 2018 – to bolo ešte pred komunálnymi voľbami a po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. „Môj odchod bol vyvrcholením dlhodobých výhrad, ktoré som mal voči ďalšiemu smerovaniu strany. Svoje výhrady som najskôr komunikoval vnútri strany, keď som s nimi neuspel, volil som odchod,“ hovorí Borguľa s tým, že na rozdiel od iných politikov, ktorí zmenili niekoľko politických strán, on nie je „prevliekač kabátov“ a nepreskočil hneď do inej politickej strany.

Šéf volebnej kampane Sme rodina a desiatka kandidátky

Už minulý rok v júni Boris Kollár médiám potvrdil, že Borguľa sa pridáva k jeho tímu ako šéf volebnej kampane. „Keď Martin Borguľa urobí dobrý výsledok a stmelí kolektív, budeme vidieť, že má naozaj dobré organizačné schopnosti, že to zvládne, tak nevylučujem to, že sa mu môže ponúknuť nejaké miesto na kandidátke,“ povedal Kollár.

Miesto na kandidátke dostal, a to rovno v top 10. Borguľa tvrdí, že ponuku od Kollára dlho zvažoval a že ju napokon prijal preto, lebo politické názory a nastavenie hnutia sú mu blízke.

Borguľa zároveň hovorí, že v nasledujúcom volebnom období nebude mať záujem o žiadnu exekutívnu pozíciu a chce ostať v parlamente.

To bola aj opakovaná odpoveď Borisa Kollára na časté výhrady budúcich koaličných partnerov.

Borguľa zatiaľ nevie, ktorej oblasti sa bude venovať. „O konkrétnej oblasti som sa s naším predsedom ešte nerozprával, v súčasnosti je predčasné o tom hovoriť. Určite budem chcieť, spoločne s ďalšími poslancami Sme rodina, prispieť k presadeniu zákonov, ktorými naplníme naše predvolebné záväzky voči voličom – výstavba štátnych nájomných bytov, zavedenie exekučnej amnestie, zrušenie doplatkov za lieky,“ hovorí Borguľa.

Grendel, ktorý upozorňoval na Borguľove väzby: Každý má právo na 100 dní

Koaličným partnerom Martina Borguľu bude aj možný minister vnútra Gábor Grendel z OĽaNO, ktorý bol s Borguľom v staromestskom a celomestskom bratislavskom zastupiteľstve.

Na Borguľove aktivity poukázal Grendel v minulosti na svojich blogoch: pri netransparentnom výbere odťahovej služby v Starom Meste za starostky Tatiany Rosovej (SDKÚ) Grendel zistil, že firma, ktorá zabezpečovala odťahovú službu, sídlila na rovnakej adrese ako niektoré Borguľove firmy a v rovnakom čase, keď sa jeho firmy presťahovali na inú adresu, odťahovka sa tam presťahovala tiež.

Grendel teraz hovorí, že každý má právo na povestných 100 dní v parlamente. „To právo má aj Boris Kollár, ktorý za svojich ľudí bude zodpovedať či už na ministerstvách alebo v Národnej rade. Právo na týchto prvých 100 dní musí mať aj budúci premiér Igor Matovič, ktorý je povestný tým, že nikdy neprižmúril oči nad zlyhaniami politikov,“ povedal Grendel s tým, že preňho je to dostatočná garancia toho, aby koalícia mohla fungovať.

Dostál: Mám podozrenia, iná strana by ho nezobrala

V koalícii budú s Borguľom aj politici, ktorí ho poznajú z bratislavskej komunálnej politiky, konkrétne z mestského aj staromestského parlamentu.

„Vôbec ma to neteší,“ povedal Ondrej Dostál, predseda OKS, ktorý sa opätovne dostal do parlamentu na kandidátke SaS. „Ale v situácii, keď vznikne vládna koalícia a jej súčasťou bude aj strana SaS a Sme rodina, tak mi zrejme neostane nič iné len rešpektovať skutočnosť, že hoci sa mi to nepáči, tak Borguľa je členom tej istej vládnej koalície,“ povedal Dostál s tým, že nejde o osobné antipatie, ale o to, ako sa Borguľa správal ako komunálny poslanec.

„Mám k tomu vážne výhrady a podozrenia týkajúce sa jeho komunálnopolitického pôsobenia. Myslím si, že žiadna iná opozičná demokratická strana by si takéhoto človeka nedala na kandidátku,“ povedal Dostál.

Šéf OKS prvýkrát Borguľu zaregistroval vo volebnom období 2006 až 2010, keď boli obaja poslancami staromestského zastupiteľstva. V tom čase podľa Dostála poslanecká väčšina zastupiteľstva (tvorená z poslancov SDKÚ a Smeru) nevýhodne rozpredávala majetok Starého Mesta.

„Obvyklá finta spočívala v nasledovnom: nesúťažilo sa iba o najlepšiu cenu predávanej nehnuteľnosti, ale aj o účel, na aký ju chcel kupujúci nadobudnúť. Kritériá boli nastavené tak, že 70 percent ich váhy predstavovala cena a 30 percent účel,“ hovorí Dostál s tým, že účel nebol bližšie zadefinovaný a neexistovali kritériá jeho vyhodnocovania. Ako príklad uvádza budovu na Beskydskej ulici – firma, ktorá budovu získala, nepredložila najlepšiu cenovú ponuku, no vďaka prezentovanému účelu sa vyšvihla medzi prvých záujemcov.

„Samospráva týmto postupom prišla o 10 miliónov korún. A úspešným záujemcom deklarovaný účel (seniorcentrum) sa, samozrejme, nenaplnil,“ vysvetľuje Dostál s tým, že kupec už v roku 2009 predal budovu inej firme a tá ju predala ďalej.

„Čerešničkou na torte je, že v územnom a stavebnom konaní týkajúcom sa budovy na Beskydskej 10 neskôr ako stavebník vystupovala firma Prozet, s. r. o., ktorej konateľkou bola Ing. Jana Borguľová, bývajúca na rovnakej adrese ako Martin Borguľa,“ vysvetľuje Dostál.

Ani v ďalšom volebnom období (2014 až 2018), keď obaja pôsobili v celomestskom zastupiteľstve, nepovažoval Dostál Borguľu za dobrého komunálneho politika: „Borguľa je v bratislavskom komunále bez preháňania ‚to najhoršie, čo doma máme‘. Vo všetkých dôležitých hlasovaniach, ktoré v tomto volebnom období polarizovali bratislavské mestské zastupiteľstvo, stál na nesprávnej strane,“ spomína Dostál a ako príklady uvádza predaj PKO za jedno euro, zákaz hazardu či udelenie štatútu významnej investície pre J&T Real Estate a HB Reavis.

Borguľa: Prečo som tak hlasoval o PKO a hazarde

Práve predaj PKO či hlasovanie o hazarde v Bratislave vyčítajú Borguľovi viacerí komunálni politici. Novozvolený poslanec hovorí, že si za svojimi hlasovaniami stojí. Hovorí, že bol len jedným zo 45 mestských poslancov a „každé prijaté či neprijaté uznesenie bolo a je vždy kolektívnym rozhodnutím celého zastupiteľstva“.

Borguľa tvrdí, že PKO mesto de facto predalo už v roku 2005, teda v čase, keď on ešte mestským poslancom nebol. V roku 2005 v skutočnosti mestskí poslanci schválili predaj pozemkov, predaj budovy za euro a urovnanie sporov s J&T poslanci odobrili v roku 2015.

„Keď som sa stal mestským poslancom, PKO už bola nefunkčná ruina a jedna časť už bola zbúraná. A to sa stalo za pravicovej vlády v meste,“ hovorí s tým, že súdne spory okolo PKO sa začali za primátora Milana Ftáčnika, pričom jeho nástupca Ivo Nesrovnal našiel odvahu a predložil mestu návrh na mimosúdne vyrovnanie medzi mestom a J&T.

„Mal som vtedy teda dve možnosti – zachraňovať nezachrániteľné a riskovať obrovské finančné škody pre mesto alebo sa pokúsiť urovnať spory a dosiahnuť, aby sme z PKO mali v budúcnosti slušný verejný priestor. Na toto riešenie nás vtedy upozorňovala aj nadnárodná a fundovaná právnická spoločnosť White & Case. Mestu sme zachránili 30 miliónov eur, ktoré by muselo vtedy zaplatiť na súdnych sporoch,“ hovorí Borguľa.

Ani hlasovanie o zákaze hazardu nie je podľa Borguľu čierno-biely spor. Prečo nehlasoval za zákaz hazardu v Bratislave tak, ako to žiadali desaťtisíce ľudí v petícii? Odpovedá, že svojím postojom sa postavil za „tvrdú reguláciu“. „A nebol som sám, rovnako hlasovali aj ďalší poslanci,“ vysvetľuje Borguľa s tým, že tvrdá regulácia podľa neho znamenala, že zo sídlisk zmiznú všetky herne, automaty z pohostinstiev a ponechajú sa len kasína v luxusných hoteloch, ktoré by mestu priniesli dva milióny eur.

„Úplný zákaz totiž neznamená, že hazard zmizne z povrchu zemského, ako sa to snažili niektorí prezentovať. Nie, len sa presunie do online priestoru alebo vznikne čierny, nelegálny hazard. Už vtedy tu bol výborný príklad Brna, kde najskôr schválili úplný zákaz hazardu a po tom, čo začali v meste prekvitať nelegálne automaty a kasína, sa vrátili k regulovanému zákazu,“ dodáva Borguľa.

Po mediálnych odkazoch budúcich koaličných politikov sa Borguľu na sociálnej sieti zastali jeho bývalí kolegovia z komunálnej politiky – napríklad bývalý starosta Petržalky Vladimír Bajan či Marián Greksa.

„Martin Borguľa bol mestským poslancom od 2010 do 2018. Tak isto ako aj ja. Vždy dodržal slovo a vždy keď niečo sľúbil, tak to splnil. Na rozdiel od niektorých mojich kolegov spoluposlancov,“ napísal Greksa pod Borguľov status 

„Dajte to konečne dokopy, treba robiť!“ povzbudzuje zasa Borguľu Bajan. „Držte sa!“