Denník N

Putin môže byť večným prezidentom. Duma kvôli nemu už druhý raz prepisuje ústavu

Ruský prezident Vladimir Putin sa rozpráva s patriarchom ruskej pravoslávnej cirkvi Kirillom. Foto - TASR/AP
Ruský prezident Vladimir Putin sa rozpráva s patriarchom ruskej pravoslávnej cirkvi Kirillom. Foto – TASR/AP

Vladimir Putin kandidoval za prezidenta už štyrikrát. Zase sa kvôli nemu prepisuje ústava, aby mohol vládnuť až do roku 2036.

Aktualizované 10. 3. o zmeny schválené ruskou dumou

Putin – večný prezident, nikdy neodíde. Tak komentujú ruské médiá aj sociálne siete novinku z ruského parlamentu.

Ruská duma schválila návrh, aby sa resetovali prezidentské obdobia a Vladimir Putin mohol kandidovať aj po roku 2024. Teda piatykrát a šiestykrát. A zostať vo funkcii až do roku 2036. To by mal dnes 67-ročný prezident 83 rokov.

Raz sa kvôli Putinovi po vypršaní dvoch volebných období už ústava menila. Teraz sa opakuje ten istý scenár.

Už teraz je Putin pri moci, či už ako premiér, alebo prezident, vyše 20 rokov. Prekonal Brežneva a dlhšie ako on vládol už len Stalin.

Zmeny schválené dumou už Putin odobril a 22. apríla ich majú potvrdiť Rusi v referende.

Vynulovanie prezidentských období navrhla bývalá kozmonautka a prvá žena vo vesmíre, dnes členka proputinovskej strany Jednotné Rusko Valentina Tereškovová.

Putin zmenu okomentoval tým, že to ešte musí odobriť ústavný súd a ľudia v referende.

Ako prilákať ľudí hlasovať

Problémom je, že veľa ľudí už nechce, aby kandidoval, a hlavne mu pritom nechcú robiť divadlo v dopredu zinscenovanom ľudovom hlasovaní.

Kremeľ si preto pomáha aj naratívom ochrancu rodinu. Ten má motivovať ľudí, aby vôbec prišli hlasovať a dali tak legitimitu novej ruskej ústave, ktorá je ušitá na mieru Putinovi.

Okrem nového prerozdelenia moci sa v nej má zakotviť napríklad manželstvo ako zväzok muža a ženy.

Zmeny v ruskej ústave, ktorými si chce podľa znalcov ruských pomerov prezident Vladimir Putin zabezpečiť novú politickú budúcnosť, sa majú potvrdiť v aprílovom referende.

Ľudové hlasovanie, ako ukázal aj nedávny víkendový pochod na pamiatku zavraždeného opozičného lídra Borisa Nemcova, je veľkou časťou spoločnosti vnímané veľmi kriticky.

Zmeny ušité pre Putina

Načasovanie referenda naplánované na 22. apríl súvisí s postupným odchodom Vladimira Putina z Kremľa. Po štyroch prezidentských obdobiach v roku 2024 skončí vo svojom prezidentskom úrade.

Putinovo ďalšie pôsobenie má vyriešiť zmena ústavy, ktorá odoberie aj pridá časť právomocí prezidentovi, premiérovi či parlamentu a vytvorí novú silnú inštitúciu Štátnu radu.

Podľa nedávneho prieskumu agentúry Levada si dokonca viac Rusov želá, aby už po roku 2024 Putin nebol prezidentom (46 %).

Len o percento menej má na to opačný názor. A to všetko v situácii, keď sa prezident v televíziách nekritizuje a jeho hlavný politický oponent a protikorupčný aktivista Alexej Navaľnyj čelí kriminalizácii. Najnovšie mu a aj jeho rodine zablokovali účty.

„Ruský politický režim vstúpil do tranzitného obdobia. Putin pôjde do nových volieb (napríklad vynulovaním termínu kvôli podstatným zmenám ústavy) alebo navrhne nástupcu a zaistí si pre seba iné miesto pri moci,“ povedal Denníku N Sergej Lukaševsky, ktorý šéfuje moskovskému Sacharovovmu centru.

Putinove varianty

Putin v poslednej dobe stráca rating.

„Spoločnosť ako celok je lojálna, ale sociológovia zaznamenávajú únavu z tých istých ľudí pri moci aj nedostatok zmien k lepšiemu. Putin preto potrebuje niečo mobilizujúce. Mohlo by to byť spojenie s Bieloruskom, ale nefunguje to rýchlo. Lukašenko odoláva. Preto sa zjavne zvolila bezkrvná a relatívne lacná možnosť – prijatie novej ústavy,“ hovorí Lukaševsky.

Tranzácia podľa neho teraz vyvoláva napätie v ruskej vládnucej elite. „V ten istý deň, keď Putin oznámil, že chce zmeny a doplnenia ústavy, prepustil vládu. Skúma tiež lojalitu a právne spôsobilosti byrokracie a politického aparátu,“ hovorí.

„Do ústavy popritom zavedú hlavné ideologické ‚putá‘, ktoré propaganda vysiela v posledných rokoch – tradičné hodnoty (vrátane odmietnutia sobášov osôb rovnakého pohlavia) a kult víťazstva v druhej svetovej vojne so zákazom spochybňovania akýchkoľvek prvkov tohto kultu.“

Ruská politologička Jekaterina Schulmann je presvedčená, že vnesenie zmien, akým je napríklad klauzula o manželstve medzi mužom a ženou, má referendum o Putinovi zmeniť na referendum za tradičné hodnoty.

Ak bude účasť veľká, dodá to Putinovi legitimitu doma aj v zahraničí, povedala pre New York Times.

Putin si pri tom všetkom podľa Lukaševského necháva voľné ruky. „Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy nič neobjasňujú v jeho politickej budúcnosti. Možno pôjde do budúcich volieb (rozsiahla novela ústavy údajne ‚ruší‘ predchádzajúce obdobia, pretože sa rozširujú právomoci prezidenta). Môže sa stať predsedom Štátnej rady. Ale možno Putin nakoniec donúti Bielorusko, aby sa zjednotilo. Má na to ďalšie tri roky. Iniciatíva je však v jeho rukách, elita vie, kto je ich vodca, a samotní ľudia preukážu jednotu,“ hovorí šéf Sacharovovho centra Lukaševsky.

Ruský nezáujem

Malé nadšenie pre hlasovanie o novej ústave je zjavné. Hlasovať za zmeny sa zatiaľ chystá len 25 % opýtaných, 10 % je proti, 37 % sa ešte nerozhodlo, ako bude hlasovať, a 23 % sa na referende vôbec nechce zúčastniť.

Aj preto sa zaviedla do ústavy zmienka o rodine, čo Bohu. Svadby pre páry rovnakého pohlavia sú pritom v Ruskej federácii zakázané tak či tak.

„Je to úplne imaginárna téma. Ale, samozrejme, že väčšina to automaticky privíta,“ povedal Denníku N ruský politológ Andrej Kolesnikov.

Pripomína to zmenu slovenskej ústavy z roku 2014, ktorú presadil Smer s hlasmi KDH a časťou OĽaNO, SDKÚ-DS a vtedy nezaradeným poslancom Alojzom Hlinom.

„Manželstvo je jedinečným zväzkom medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru,“ píše sa v slovenskej ústave.

Samotná téma homosexuálnych manželstiev však Slovákov nezaujala, ako ukázalo už o rok neskôr referendum, keď prišlo hlasovať len 21,4 percenta ľudí a hlasovanie bolo neplatné.

V prípade Ruska ide podľa Kolesnikova o jasnú fixáciu na konzervatívne hodnoty v štýle Boh – rodina – predkovia.

„Neviem si však predstaviť, ako to pohne účasťou ľudí v referende,“ dodáva analytik moskovského Carnegieho centra.

Veľmi sporná je aj pobožnosť samotných Rusov. Hoci sa k pravoslávnej cirkvi hlási 77 % obyvateľov (v roku 1989 to bolo len 17 %), jednoznačná väčšina občanov Ruskej federácie je proti tomu, aby cirkev rozhodovala

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vladimir Putin

Svet

Teraz najčítanejšie