Denník N

Kulturologička: Spoločnosť uprednostňuje ženy trpiteľky, mojimi hrdinkami sú slobodné matky

Kulturologička Monika Kapráliková. Foto - Miguel Alonso Berrio
Kulturologička Monika Kapráliková. Foto – Miguel Alonso Berrio

Do knihy Kvapky na kameni napísala niekoľko príbehov slovenských hrdiniek. Ako vraví, v ich životopisoch sa snažili podchytiť najmä momenty inšpirujúceho hrdinstva. „Pretože hrdinami a hrdinkami sa nerodíme, ale stávame – za istých okolností alebo v konkrétnej situácii,“ vysvetľuje Monika Kapráliková v rozhovore pre magazín Silné ženy, ktorý práve vydal Denník N.

V knihe ma oslovil príbeh spisovateľky Hany Gregorovej, ktorá je považovaná za prvú slovenskú feministku. Keď v roku 1912 vydala svoju prvú knihu Ženy s krátkymi prózami o ženských osudoch, Svetozár Hurban-Vajanský si pred ňou na ulici odpľul. A pritom bol synom prvej slovenskej herečky Anny Jurkovičovej. Ako si vysvetľujete jeho postoj?

Hana Gregorová sa za feministku dokonca označila sama, čo bolo v tej dobe samo osebe hrdinským činom. Keď mala v roku 1913 prednášku v Živene, v ktorej rozprávala o krajinách, kde sa ženy vzdelávajú a pracujú, mnohých pobúrila. Patrila k novej generácii slovenských žien, nebála sa otvorene rozprávať o tom, o čom si Terézia Vansová a Elena Maróthy-Šoltésová len opatrne písali. Vajanský už v tom čase poznal feminizmus, spájal si ho však najmä so sufražetkami, o ktorých čítal v správach zo zahraničia. Bál sa, že feminizmus môže ohroziť nielen mužov, ale aj slovenské národné hnutie. Muž a žena by už svorne nebojovali proti národnostnému útlaku. Samotný feminizmus bol hrozbou pre patriarchálny model, a tak ho častovali aj tým, že je „proti Bohu a prírode“. Bohužiaľ, z istých kruhov to počúvame dodnes rovnako ako to, že ako ženy nie sme predisponované na niektoré činnosti. No hoci sa Gregorová označila za feministku, v skutočnosti nešla tak ďaleko, aby priamo žiadala volebné právo pre ženy. Hovorila skôr o všeľudských právach žien. O možnosti rozhodovať o svojej vlastnej budúcnosti, aby sa ženy mohli vzdelávať a pracovať a neboli tak odkázané na to, že sa o ne postará otec, manžel alebo brat.

Aj v klasických dielach slovenskej literatúry nachádzame ženy matky, ženy múzy, ženy ako verné podporovateľky svojich mužov, no len výnimočne silné samostatné hrdinky.

Literatúra odrážala realitu a ženy vtedy ani nemohli byť samostatné. Musel sa o ne postarať otec alebo manžel, vyplývalo to dokonca zo zákona. Platilo prísne rozdelenie na vonkajšiu sféru muža a vnútornú sféru ženy. Muž bol ten, kto zabezpečoval rodinu, a žena bola tá, ktorá sa starala o rodinu a všetkých v domácnosti, či už išlo o deti, rodičov, alebo svokrovcov. V polovici 70. rokov 19. storočia sa situácia žien trochu zmenila. Po dosiahnutí plnoletosti, čo bolo vtedy 24 rokov,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Silné ženy

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie