Denník N

Čítanie krajiny alebo potulky botanika

Základná otázka znie: čo je to vlastne krajina? Odpovedí je, samozrejme, mnoho. Správnych i nesprávnych, takých i onakých. A jednou z nich pokojne môže byť aj hlboké mlčanie a ľahký sprisahanecký úsmev.

Tvoríme my krajinu alebo ona nás? Tvorí nomád púšť alebo púšť pretvára nomáda? Sú to klasické vajco-sliepkovské otázky, na ktoré sa dá odpovedať rovnako správne, ako aj nesprávne. A vôbec – potrebujeme to vedieť? Nejakú poučku? Ďalšiu vatu v mori vaty? Veď chleba lacnejší nebude, tak čo? Samozrejme, bez hlbšieho pochopenia sveta a jeho súvislostí bude každá snaha o odpoveď len prázdnym a zbytočným táraním. No predsa stojí za to, nenechať túto otázku bez povšimnutia a uvažovať aj o tom, kde vlastne sme, teda kde (a ako) žijeme.

V knihe Praha a Brno z roku 2017 nám botanik Jiří Sádlo ponúkol svoj pohľad na dve mestá, na dva titulné urbánne priestory. Čítal v nich z odstupu i z nadhľadu, no skláňal sa aj k zemi, aby makropohľadom skúmal tie najnižšie poschodia a na príkladoch rastlín vyrážajúcich zo škár asfaltu demonštroval prelínanie a koexistenciu dvoch zdanlivo absolútne odlišných svetov – civilizácie a prírody.

K jeho „mestskej“ eseji teraz pribudlo aj dvojča – kniha Krajina! (áno, s výkričníkom), ktorej podtitul znie Průchod okolím v příkladech. Je to skôr doplnenie ako protiklad tej prvej; skôr potvrdenie než jej spochybnenie. Obe knižky prinieslo vydavateľstvo Kodudek, ktoré z rôznych dobrých dôvodov určite stojí za pozornosť aj v budúcnosti.

Čo je to tá krajina?

Na začiatku je pôvabná bezradnosť. Čo je to vlastne krajina a ako k nej pristúpiť? „Krajina, to přece zná každý, proč na to jít přes definici?“ pýta sa Jiří Sádlo. A pokračuje: „Svět je všechno a krajina je kousek světa, ale o hodně větší než my. Krajina je velká a heterogenní a žádný její popis proto neobstojí: ty speciální jsou neúplné zlomky, ty obecné lžou.“

Táto veta pomerne presne vystihuje zámer, s ktorým Jiří Sádlo zostavil svoju knihu Krajina! V jednej osobe, v osobe autora, sa tu totiž snúbi vedec botanik i slobodný tulácky duch, ktorý brúsi po svete s batohom na chrbte po vlastných nohách, vlakmi či autobusmi.

Všetko to prežité, premyslené aj prečítané nám autor ponúka vo svojej nezvyčajnej krajinoeseji.

A taká krajinoesej si vyžaduje jedine krajinoznalca. Teda človeka, ktorý rozumie prírode i jej fungovaniu, rozumie vzťahom medzi človekom a prírodou, je sčítaný,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie