O rozdieloch medzi Kiskom a Bugárom

Strana Za ľudí začala rokovať o vstupe do vlády Igora Matoviča. Mnohým to pripomína situáciu, v akej bol pred štyrmi rokmi Béla Bugár. Podobnosti sa naozaj nájdu, ale odlišností je ešte viac.

Prvý a zásadný rozdiel – Matovič nie je Robert Fico. Hoci má predseda OĽaNO veľa chýb, predsedovi Smeru sa v tomto nemôže rovnať. Teoreticky ho síce Matovič v budúcnosti môže dobehnúť aj predbehnúť, ale štartovacia pozícia Andreja Kisku je úplne iná ako Bugárova.

Most-Híd okrem toho v roku 2016 vstupoval do koalície strán, ktorých nastavenie bolo v priamom rozpore s tým, o čo sa Bugár počas svojej kariéry oficiálne snažil. Dvojička Smer a SNS bola pre svoj nacionalizmus a korupčnú históriu niečím úplne iným, ako Bugár svojim maďarským, ale najmä liberálnym slovenským voličom sľuboval. V slabších chvíľkach síce v užšom kruhu pripúšťal aj možnosť, že ak sa nebude dať inak, bude vládnuť aj so Smerom, ale vstup do tretej Ficovej vlády (spolu so Sieťou) jeho voliči vnímali ako zradu. Veď to aj Bugára nakoniec stálo miesto v politike.

Andrej Kiska tiež dával najavo, že so Sme rodina vládnuť nechce, ale zároveň verejne pripúšťal, že možno sa tomu nebude môcť vyhnúť. Za ľudí je navyše prevažne konzervatívna strana, čím do výrazne konzervatívnej zostavy okolo Matoviča zapadá viac, ako Bugár zapadal do populisticko-nacionalistickej partie so Smerom a SNS.

Obviňovať Za ľudí zo zrady sa preto nedá, aj keď prípadné vládnutie so Sme rodina by pre zmenu bolo v rozpore so sľubom kiskovcov očistiť politiku od ľudí spojených s mafiou.

Ďalší rozdiel – Kiska nečelí voľbe, že buď bude vláda s ním, alebo žiadna nevznikne. Bez Bugára mal v roku 2016 Fico iba 74 poslancov (Smer 49 + SNS 15 + Sieť 10). Most-Híd a jeho jedenásť poslancov preto nevyhnutne potreboval, aby mohol vládnuť. Matovič má už teraz aj bez Kisku v parlamente 83 hlasov a k dispozícii ďalšie dve strany, ktoré sú ochotné vládnuť v trojkoalícii. Kiska preto vzniku vlády nemá ako zabrániť, môže ju len účasťou v nej trochu civilizovať.

Bugárova pozícia bola jednoducho silnejšia. O to viac mu priťažilo, že ju nevyužil a do Ficovej vlády vstúpil prakticky bez boja.

Kiska sám nemá také silné karty, ako mal Most-Híd pred štyrmi rokmi. Mohol by ich mať len vtedy, keby vytvoril blok s SaS Richarda Sulíka. Váha tejto minikoalície v koalícii by už bola dostatočná na presadzovanie vlastnej politiky, oslabenie Borisa Kollára atď. Kiska aj SaS však zatiaľ aj bez nejakého priznaného spájania jasne dávajú najavo, že s Kollárom majú veľký problém, a už mu aj stihli zastaviť nejaké nominácie.

Za ľudí napriek spomínaným rozdielom stoja pred rovnakou dilemou ako kedysi Most – prežijú vládu, ktorú pôvodne nechceli? Pravdepodobne sa to nepodarí ani kiskovcom. No pravdepodobne by neprežili ani pobyt v opozícii. To je aj posledný rozdiel medzi nimi a Mostom – keby Bugár nekryl Smeru chrbát celé štyri roky, mal omnoho lepšie šance v politike pokračovať, ako má Kiska dnes.