Od čižiem k negližé alebo dva roky ministerky Laššákovej

Autorka je spisovateľka

Najzbytočnejším ministerstvom po prvých rokovaniach potenciálnych koaličných strán je opäť ministerstvo kultúry. Nikto oň nebojuje, nikto sa k nemu nehlási, nikto o ňom ani len nehovorí. A nikto sa tomu už ani nečuduje.

Z rezortu, ktorý by mohol s iným vedením nielen uchovávať a tvoriť kultúrne hodnoty, vychovávať a kultivovať občanov, reflektovať realitu, ukazovať pestrosť krajiny naprieč všetkými žánrami a oblasťami, ale aj vytvárať pracovné miesta, generovať peniaze, ministerka Laššáková urobila obyčajnú kulisu pre seba a svojich spolustraníkov.

Od Ľubice Laššákovej sme sa dozvedeli, že „Nemaš chlopa – nemaš pravdy“, že „Navštíviť výstavu má niekoľko výhod. Dozviete sa niečo nové, uvidíte výsledok umeleckej inšpirácie, myseľ odpútate od každodenných povinností, a tak dokážete relaxovať.“ Aj to, že ju oslovil Ján Kulich s jeho hlbokou láskou k domovine, a aj to, že nemá zmysel zaoberať sa Dankovou rigoróznou prácou, pretože podvod je premlčaný. Odignorovala smrť Pavla Vilikovského, no všimla si, že zomrel Karel Gott.

Na prvý pohľad bola aktívna, milióny eur napumpovala do folklóru, prestrihla kilometre otváracích pások, navštívila stovky podujatí, odovzdala toľko plakiet, že by z nich vyšlo aj na nový most cez Dunaj, absolvovala obedy, bankety, rokovala, vymieňala skúsenosti, prezentovala názory, úspechy a priority… medzinárodné, bilaterálne aj regionálne. No vždy len formálne a s vágnymi vyhláseniami na konci. Tam, kde nehrozil žiaden konflikt a výbušné témy, kde ju vítali s chlebom a soľou a kde si z nej často tiež urobili len štatistku, ktorá dodá podujatiu vážnosť a dotácie. Čím by však ministerka zaplnila svoj Facebook a kalendár, keby nebolo výročí, úmrtí a premiér?

Stretnutiami s kritikmi, ktorí by ju bombardovali konkrétnymi otázkami a požiadavkami na jasný odborný názor, na naozajstné riešenia, na dlhodobé koncepcie? S predstaviteľmi súčasného umenia, nezávislej kultúry, LGBT komunitou alebo s ľuďmi z iniciatívy Stojíme pri kultúre?

Nič také. Neodvážila sa stretnúť s nikým z iného kultúrneho okruhu ako zo svojho vlastného, a za dva roky pôsobenia neprešla nijakým prerodom. Z neznámej okresnej prednostky sa nestala rešpektovaná a rozhľadená ministerka s názorom. Nepochopila, čomu všetkému majú ona a ministerstvo kultúry slúžiť.

A preto po nej nezostalo viac ako tie kilometre prestrihnutých pások.

Ľubica Laššáková na svoj post nastúpila v čižmách a odchádza oblečená v akomsi čipkovanom negližé.