Boris Kollár a Andrej Kiska si nesadli – bolo to cítiť dnes i celý tento týždeň

Líder Obyčajných ľudí Igor Matovič v piatok obchádzal koaličných partnerov, tentoraz to boli stretnutia bez médií a brífingov. S Borisom Kollárom sa podľa lídra strany Sme rodina dopoludnia rozprávali dve a pol hodiny. Pred obedom už Matovič na svojom Facebooku zverejnil fotografiu s Milanom Kňažkom s textom: Aktuálne … s úsmevom🍀.

O hodinu neskôr zverejnil krátke video, na ktorom je s Richardom Sulíkom v kuchyni. Predseda SaS je v zástere a pripravuje cestoviny. „Som u Riša na špeciálnom koaličnom rokovaní. Budú noky, ja ich milujem,“ hovorí líder OĽaNO a dopĺňa to hashtagom: #VladaIdeCezZaludok.

Líder OĽaNO sa s Andrejom Kiskom nestretol, keďže líder Za ľudí je v Poprade. Matovič v televízii Joj vo štvrtok večer hovoril, že koaličné rokovania museli ukončiť predčasne. Kiska v ten deň prerušil už večerný tlačový brífing štyroch lídrov. Predseda Obyčajných ľudí to vysvetľoval tým, že Kiska mal vážne rodinné dôvody.

„Môj pôvodný úmysel bol, aby sme si aspoň na hodinku dali poriadnu večeru. Andrej Kiska však povedal, že dnes večer ešte chce byť so svojou rodinou. Má na to vážne dôvody, vysvetlil nám to,“ povedal Matovič v televízii Joj.

Ako sa teda bude ďalej skladať vláda? V Rádiu Expres v piatok predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár predstavil predbežný plán. Strany by sa podľa neho na rozdelení ministerstiev mohli dohodnúť do budúceho týždňa. „V pondelok, utorok či v stredu by tieto veci mali byť rozhodne uzavreté,“ povedal Kollár.

Potom vzniknú pracovné skupiny, kde začnú zástupcovia štyroch koaličných strán pripravovať programové vyhlásenie vlády.

Kollár útočil na Kisku

Boris Kollár v piatok v Rádiu Expres nezakrýval, že nie so všetkými zo štvorkoalície má ideálny vzťah. Hovoril, že zatiaľčo k OĽaNO má názorovo najbližšie a s SaS majú rozdielne len ekonomické názory, najviac rozporov má so stranou Andreja Kisku.

Kollár viackrát spomenul rozhovor s podpredsedom strany Za ľudí Jurajom Šeligom, v ktorom boli podľa neho vo vzťahu ku koalícii „vajatavé“ vyjadrenia. Povedal, že koalícia má 83 poslancov istých (OĽaNO – Sme rodina – SaS), pripojením strany Za ľudí si nie je stopercentne istý.

Za ľudí spochybňoval Kollár verejne už vo štvrtok, čiže ešte pred tým, než Kiska ohlásil vstup do koalície. Podľa Kollára nejde kiskovcom len o uistenie sa o morálnom a odbornom kredite vlády, ako deklarovali. Považuje to za zástupnú tému, aby si mohli vyrokovať lepšie podmienky. „Aby si mohli zdvihnúť cenu a pýtať viac, než na čo majú nárok, to je celé,“ komentoval Kollár. Keby podľa neho mala strana taký zásadný problém, ako to deklaruje, nikdy by do tejto vlády nevstúpila.

Pripomeňme, že Kollár je druhou najsilnejšou stranou vznikajúcej koalície so 17 poslancami, Kiskova strana je s 12 poslancami najslabšia. Predpokladaný kľúč delenia ministerstiev medzi stranami je 8 – 3 – 2 – 2, čo by malo znamenať, že Sme rodina bude mať tri ministerstvá a Za ľudí dve.

Boris Kollár aj v piatok v Rádiu Expres v náznakoch tvrdil, že strana Za ľudí je frustrovaná zo zlého volebného výsledku. „Nie je to jednoduché, najmä keď niekto očakáva viac a príde menej. Je tam aj určitá frustrácia,“ vysvetľoval, prečo ešte nie je koalícia so stranou Za ľudí istá. „Chvíľu trvá, kým ten pocit očakávania prejde,“ hovoril.

Bijú sa o funkcie

Spory medzi kiskovcami a kollárovcami majú zjavne mocenské pozadie – v prípade vstupu Za ľudí do koalície pripadne Sme rodina menej ministerských postov a prídu o časť vplyvu v koalícii. Oficiálna línia Kollára však je, že koalícia má byť čo najširšia, teda vrátane Za ľudí.

Ľudia od Kisku navyše podľa informácií Denníka N hovorili o požiadavke na post predsedu parlamentu. Sme rodina však chce automaticky miesto šéfa Národnej rady pre Borisa Kollára ako predsedu druhej najsilnejšej vládnej strany. To je pozícia, z ktorej nemienia ustúpiť. Kollár v piatok v Rádiu Expres potvrdil, že má záujem o post predsedu parlamentu.

Priama konkurencia medzi oboma stranami nie je, keďže pozornosť nesústreďujú na totožné rezorty. Boris Kollár ešte na začiatku rokovaní prezradil, že strana chce ministerstvo obrany, dopravy a post vicepremiéra pre informatizáciu a investície. Strana Za ľudí o tieto posty zatiaľ neprejavila záujem.

Napätie mohlo vyvolať aj to, že počas rokovaní kiskovci prišli s návrhom, že za určitých okolností by mohli zvýšiť počet členov vlády, napríklad vytvorením ďalších exekutívnych funkcií. To by mohlo proporčne Sme rodina ublížiť.

Andrej Kiska zároveň vo štvrtok spochybnil prerozdelenie postov vo formáte 8 – 3 – 2 – 2, na ktorom boli ostatní lídri už prakticky dohodnutí. Líder Za ľudí tvrdí, že to nemusí byť spravodlivé, pretože niektoré ministerstvá majú väčšiu váhu ako tie ostatné.

Igor Matovič priznal, že ho to prekvapilo, a preto si pozrel výsledky z volieb v roku 2016, kde mala strana Sieť podobný volebný výsledok ako strana Andreja Kisku. Sieť dostala len jedno ministerstvo, čím akoby Matovič kiskovcom odkázal – buďte radi, že dostávate dve. „Dúfam, že nechcú tri, pretože to by sme už popierali matematiku,“ tvrdil Matovič.

Kiskovci sa obávajú aj toho, či vstup do vlády s Kollárom stranu nepoškodí, keďže časť ich voličov k nemu môže mať výhrady. Zástupcovia strany Za ľudí sa k tomu nechceli jasne vyjadriť. Podpredseda strany Vladimír Ledecký tvrdil, že ľudia, najmä členovia strany, sú za vstup do koalície v pomere pol na pol. „Píšu, že sú aj problémové prvky a že by sme to vstupom do vlády pokazili,“ hovorí.

Kollár: Odstreľujú mi ľudí

Kiska mal rezervovaný postoj k Sme rodina už pred voľbami. Vyhlasoval, že do vlády by s nimi išli len vtedy, ak by nebola iná možnosť – v tom čase sa nejavilo ako pravdepodobné, že by sa koalícia PS/Spolu nedostala do Národnej rady. Po voľbách Kiska od začiatku rokovaní dával diplomatickým jazykom najavo, že s Kollárom majú problém.

Lídra Sme rodina sa dotkli predovšetkým narážky na „morálny kredit vlády“, ktorý Kiska viackrát spomenul. Kollár v prvý týždeň po voľbách musel takmer každý deň obhajovať svojich ľudí, z čoho bol čoraz viac nervózny. „Myslím si, že morálny kredit mám,“ povedal novinárom pomedzi zuby ešte v utorok v prezidentskom paláci po stretnutí so Zuzanou Čaputovou.

Keď sa ho novinári pýtali, ako si vysvetľuje Kiskove výroky o morálnom kredite, ironicky povedal: „Je komické, že to hovorí práve Andrej Kiska.“

V piatok na záver týždňa, počas ktorého sa preberali potenciálne personálne nominácie Sme rodina do vlády, už Kollár vyhlásil, že mu médiá „odstreľujú“ ľudí. Preto už nemieni prezradiť žiadne mená, aby mu ich niekto neodstrelil, pretože si už nemôže dovoliť „vyťahovať ľudí z klobúka ako zajace“. To je vyjadrenie, ktoré naznačuje, že niektorí ľudia, s ktorými Kollár rátal, už zrejme do vlády nepôjdu.

Kiska naopak novinárov vo štvrtok vyzval, aby v kontrole prípadných nominantov pokračovali, a ako príklad spomenul Jána Mizeráka zo Sme rodina. „Chcem pochváliť pána Kollára, že keď dostáva signály z verejnosti, vie rýchlo konať v personálnych otázkach,“ povedal Kiska.

Ako prvý bol „odstrelený“ práve Mizerák, odborník Sme rodina na životné prostredie. Začiatkom týždňa ekológovia a ochranári v združení My sme les vyzvali koalíciu, aby ho nenominovala na post ministra životného prostredia či pôdohospodárstva. Mizerák podľa nich ako generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR navrhoval kontroverzné opatrenia: odstrel polovice populácie medveďov či ťažbu dreva v Tichej a Kôprovej doline.

Kollár sa Mizeráka zastával a tvrdil, že by bol výborným ministrom. Dodal však, že Sme rodina o tieto ministerstvá nemá záujem.

„No to ma teší, lebo my sa obávame, aby ho Kollár nedal niekam. Ani do pôdohospodárstva, lebo pán Mizerák je podľa mienky lesníckej a ochranárskej obce nepoužiteľný pre vysoké štátne funkcie,“ kritizoval Mizeráka aj odborník na životné prostredie za OĽaNO Ján Mičovský.

Ďalším človekom, ktorého koaliční partneri takmer okamžite spochybnili, je ekonomický expert hnutia Štefan Holý. S ním mal problém predovšetkým Richard Sulík, ktorý sa na tom už s Kollárom pochytil. Ekonomickú víziu Kollárovho odborníka spochybnil aj ekonóm strany Za ľudí Tomáš Meravý, podľa ktorého sa táto vízia nedá uskutočniť a nie je to dobrý nápad.

Boris Kollár tiež musí koaličných partnerov upokojovať, že za jeho stranu zvolený Martin Borguľa, s ktorým mali problém všetci koaliční partneri, zostane len v Národnej rade. Boris Kollár aj v piatok uisťoval, že tento dlhoročný člen Smeru, aktívny v bratislavskej komunálnej politike a cez svoje firmy aj v štátnych zákazkách, sa do žiadnej exekutívnej funkcie nedostane . „Už ho neriešme,“ povedal v Rádiu Expres.

Na Borguľu, dlhoročného člena Smeru, ktorý pôsobí v komunálnej politike, smerovali výhrady najmä od strany Za ľudí. Veronika Remišová tvrdila, že zosobňuje všetko, proti čomu v politike bojovala. Juraj Šeliga zase vyhlásil, že s Borguľom priateľ nebude.

Niečo z minulosti

Kiska a Kollár si až doteraz v politike od seba udržiavali odstup a nedostávali sa do žiadnych zásadných interakcií. Líder Sme rodina výrazne nekritizoval Andreja Kisku ako prezidenta a založenie strany Za ľudí komentoval len vlažne: „Možno nás život dotlačí, že budeme musieť spolupracovať. Ja to nechávam otvorené,“ vyhlásil. Dodal, že majú rozdielne názory na migráciu či hodnotové otázky.

To bolo zrejmé už v roku 2015, keď Kollár, v tom čase len podnikateľ, kritizoval Kisku za jeho postoj k migrácii.

„Stavať múr ako Maďarsko, to vám prekáža a USA že majú postavený niekoľkotisícmíľový múr – ten vám neprekáža? Ten je tiež proti imigrantom. Pán Kiska, pre mňa ste jedným veľkým sklamaním a pevne verím, že v úrade ostanete len 5 rokov. Lebo čo vy predvádzate, za to sa budeme hanbiť ešte roky,“ napísal na Facebook. Už o rok bol nečakane z Kollára parlamentný politik.

To, že sú Kiska a Kollár hodnotovo inde, sa prejavilo aj vlani, keď Sme rodina, ale aj OĽaNO ponechali strany demokratickej opozície mimo svojho paktu o neútočení. Zo strán, ktoré teraz zostavujú vládu, ho podpísal len Richard Sulík z SaS. PS/Spolu a KDH ako ďalší účastníci sa do parlamentu napokon nedostali. Kollár na toto spojenectvo odkázal, že s niektorými zo strán zásadne nesúhlasí.