Kto a ako volil vo voľbách 2020 – kde bralo voličov OĽaNO a kto volil Smer

Oľga Gyárfášová je sociologička
Martin Slosiarik je riaditeľ agentúry Focus 

Na korekciu dát z exit pollu bolo použité poststratifikačné váženie

Pre parlamentné voľby na Slovensku dlhodobo platí prívlastok „nestabilné“. Nestabilita zahŕňa nielen úspešný nástup nových strán, ale aj premenlivé výsledky tých stabilnejších, a teda aj vysoký počet nestálych voličov. Tento trend potvrdzujú aj nedávne voľby: raketový nástup a víťazstvo pôvodne stredne veľkého subjektu OĽaNO, medzivolebný pokles vládnej strany z 28 na 18 percent, razantný prepad dvoch menších koaličných strán, úspešný nováčik Za ľudí a v neposlednom rade relatívne vysoká voličská podpora ďalšieho nováčika – koalície PS/Spolu, ktorému však na dosiahnutie sedempercentného prahu chýbalo 926 hlasov. Výrazné zmeny voličskej podpory odrážajú aj mohutné pohyby v spoločnosti.

Sociálnodemografická štruktúra jednotlivých elektorátov 

Nasledujúce údaje vychádzajú z výsledkov exit poll výskumu, ktorý v deň volieb – 29. 2. 2020 – uskutočnila pre televíziu Markíza agentúra FOCUS na vzorke 23 032 respondentov z radov voličov. Ide teda o individuálne dáta za voličov, ktorí sa na voľbách zúčastnili, nie agregované dáta volebnej štatistiky. Na základe dát výsledkov exit pollu môžeme identifikovať základné rozdiely medzi elektorátmi jednotlivých strán z hľadiska sociálnodemografických znakov, ale aj medzivolebné presuny a motívy voľby pre tú-ktorú stranu. Do analýzy sme zaradili šesť politických subjektov, ktoré sa dostali do parlamentu, ale aj koalíciu PS/Spolu a KDH, keďže dosiahli relevantnú, i keď nie postačujúcu voličskú podporu.

Podobne ako v minulosti, aj teraz sa prejavili väčšie rozdiely vo voličskom správaní podľa veku, vzdelania a, samozrejme, národnosti. Identifikovali sme i výrazné rodové rozdiely. Podľa očakávania stranou, v ktorej sú viac zastúpení voliči muži, je ĽSNS – tvoria takmer dve tretiny elektorátu. Ide o fenomén známy aj z iných krajín – pravicový extrémizmus nadštandardne oslovuje mladých mužov. Opačný pomer žien a mužov má strana Sme rodina – ženy predstavujú 62 percent. Vo voľbách 2016 sme výrazný rodový rozdiel v prípade týchto dvoch strán zistili najmä u mladých voličov a voličiek: ĽSNS v roku 2016 volilo až 32 percent mužov prvovoličov a hnutie Sme rodina 17 percent žien prvovoličiek, čo bol v oboch stranách približne dvojnásobok ako v prípade opačného pohlavia. V týchto voľbách sa také jasné rodové priepasti podľa veku neprejavili.

Silne diferencujúcimi faktormi sú vek a vzdelanie. Najstaršie voličské zázemie má Smer-SD (až takmer polovica voličov je nad 60 rokov) a KDH (36 percent nad 60 rokov). Na druhej strane, najviac mladých prvovoličov má medzi svojimi voličmi koalícia PS/Spolu (10,3 percenta).

Keď otočíme optiku a pozrieme sa, ako volili najmladší voliči v porovnaní s celkom, vidíme, že v tejto skupine bolo víťazstvo OĽaNO ešte výraznejšie, druhým najsilnejším subjektom bolo PS/Spolu, nasledovali kotlebovci (Tabuľka 1). Stojí za pripomenutie, že v roku 2016 kotlebovcov volilo 22,7 percenta voličov tejto vekovej kategórie a boli medzi prvovoličmi suverénnym víťazom, v týchto voľbách by obsadili až tretiu priečku. Vek sa najvýraznejšie podpisuje pod rozdiely v prípade liberálov (v prospech mladých) a Smeru-SD (v prospech kategórie 60+).

Dôležitým rozdeľujúcim faktorom je dosiahnuté vzdelanie – najvyšší podiel ľudí s vysokoškolským vzdelaním mali vo svojich elektorátoch strany PS/Spolu (61 percent), SaS (59) a Za ľudí (52) (Tabuľka 2).

Deliacou líniou voličského správania je etnicita – maďarsko-slovenské štiepenie voličov na Slovensku (exaktne to ukazujú aj agregované volebné dáta). Všetky strany, ktoré budú zastúpené v budúcom parlamente, majú vo svojich elektorátoch takmer výlučne príslušníkov väčšinového národa. Exit poll ukazuje, že polovica etnických Maďarov volila Maďarskú komunitnú spolupatričnosť (MKS), pätina dala hlas Mostu-Híd, ostatní voliči maďarskej národnosti rozdelili svoje hlasy medzi ďalšie strany. V štrukturálnom reze vidíme, že medzi voličmi Mosta-Híd je 73 percent etnických Maďarov (v minulých voľbách to bolo 44 percent, slovenskí voliči tvorili dokonca o niečo väčšiu časť) a v MKS až 94 percent.

Z hľadiska rozhodovania voličov Most-Híd stratil svoj „nadetnický“ občiansky charakter a je otázne, ako sa absencia politickej reprezentácie maďarskej národnosti premietne do ďalšieho vývoja slovensko-maďarských vzťahov.

Medzivolebné presuny alebo zisky a straty strán 

Premenlivosť voličských rozhodnutí – elektorálna nestabilita, volatilita – je na Slovenku rozšírený fenomén. Výsledky exit poll výskumu nám umožňujú rozkryť volatilitu na úrovni voličov, ktorí sa zúčastnili na voľbách 2020. Nemôžu však zachytiť skupinu oprávnených voličov, ktorí sa na voľbách 2020 nezúčastnili, čiže ani zistiť straty strán spôsobené volebnou neúčasťou ich bývalých voličov.

Do analýzy „odlevov“ sme zahrnuli strany, ktoré boli vo volebnom období 2016 – 2020 zastúpené v parlamente (s výnimkou pôvodne zvolenej strany Sieť) a skupinu nevoličov z roku 2016 (do tejto skupiny zaraďujeme aj prvovoličov 2020) a sledujeme presuny smerom k stranám, ktoré vstúpili do Národnej rady po voľbách 2020.

Podiel „verných“, lojálnych voličov sa pohybuje od približne 65 percent (OĽaNO, Smer-SD, ĽSNS) po 30 percent a menej v prípade SaS a oboch menších koaličných strán SNS a Most-Híd.

Vládny Smer-SD mal ešte stále z čoho „strácať“, keďže v roku 2016 ho volilo 28 percent voličov. Túto stratu však nemal šancu nahradiť prílevom nových voličov: podobne ako v roku 2016 až 86 percent jeho aktuálnych voličov tvorili voliči bývalí.

Elektoráty dvoch menších koaličných sa doslova rozpadli – ich voľbu zopakovala necelá tretina ich voličov. V prípade SNS odlevy smerovali aj k opozičným stranám OĽaNO a Sme rodina, medzi inými stranami bola najvýraznejšie zastúpená Vlasť. „Swing“ voliči Mosta-Híd si vybrali opozičné subjekty (OĽaNO, Za ľudí a PS/Spolu), 16 percent dalo hlas MKS. Z opozície si stabilný elektorát udržali OĽaNO a ĽSNS.

Tabuľka 4 sumarizuje podiely stabilných, lojálnych voličov v roku 2016 a 2020.

Odkiaľ čerpali voličov nové strany a kde bol potenciál rastu OĽaNO? 

Zmeňme teraz uhol pohľadu a pozrime sa, odkiaľ čerpali podporu vybrané politické strany. Pre voľby 2020 sú zaujímavými prípadmi najmä dva nové subjekty – Za ľudí a PS/Spolu, ale aj hnutie OľaNO, ktoré v posledných týždňoch kampane „nabalilo“ veľký voličský potenciál.

Neprekvapí, že nové strany získavali najmä „swing“ voličov z opozičných strán – SaS, OĽaNO, Most-Híd. Dôležitým rezervoárom hlasov boli aj bývalí nevoliči. Líder OĽaNO nazval nevoličov „spiacim drakom“ a boli dôležitou cieľovou skupinou jeho kampane. Podľa dát volebného výskumu ich oslovenie bolo úspešné: zo skupiny mobilizovaných nevoličov (bez prvovoličov) 30 percent hlasovalo za OĽaNO, 14 percent získala Sme rodina a 10 percent kotlebovci. Je však dôležité uvedomiť si, že ide len o tých bývalých nevoličov, ktorí sa v roku 2020 na voľbách zúčastnili, a i keď volebná účasť vzrástla (z 59,8 na 65,8 percenta), veľká časť „chronických“ nevoličov pravdepodobne zopakovala svoju neúčasť.

Deklarované dôvody volebného rozhodnutia 

Výskum exit poll zisťoval deklarované motívy voľby, ako ich uvádzali samotní voliči. Išlo o uzavretú otázku, čiže ponúknutý zoznam dôvodov.

Vo všeobecnosti najčastejšie uvádzaným dôvodom bol „boj proti korupcii“ – dominantne bol prítomný u voličov OĽaNO, ale aj u ďalších strán demokratickej opozície. V roku 2016 „antikorupčný program“ uviedlo len 11 percent voličov.

Druhým najčastejším dôvodom bol „dobrý program“ – najčastejšie ho uvádzali voliči SaS, ale aj PS/Spolu; osoba lídra bola dôležitá pre voličov Za ľudí a konzervatívne hodnoty podľa očakávania pre voličov KDH.

Voliči ĽSNS najčastejšie uvádzali bližšie nešpecifikované „záujmy Slovenska“ a „boj proti korupcii“.

I keď motív „aby neprepadli hlasy“ v pohnútkach voličov nedominoval, predsa len môžeme vidieť jeho nadpriemerné zastúpenie medzi voličmi KDH (takmer 11 percent), čo nám umožňuje konštatovať, že práve v prípade voľby tejto strany sa najčastejšie objavila snaha o jej „záchranu“ nad hranicu piatich percent (Tabuľka 6).

Záver 

Parlamentné voľby opäť raz zmenili konfiguráciu parlamentnej politickej scény, priniesli nemalé prekvapenia, mali svojich víťazov i porazených. Dáta volebného výskumu spresňujú doterajšie interpretácie výsledkov volieb. Predovšetkým silnú spoločenskú objednávku na boj proti korupcii a víťaza volieb ako jej najpresvedčivejšieho bojovníka. Výsledky ďalej ukázali, že OĽaNO bodovalo nielen regionálne, ale aj demograficky, naprieč spoločnosťou – je víťazom vo všetkých vzdelanostných i vekových kategóriách (s výnimkou kategórie voličov nad 60 rokov, v ktorej vyhral Smer-SD).

Analýza medzivolebných presunov voličov ukázala, že hnutie dokázalo mobilizovať časť nevoličov z roku 2016. O niečo menej, ale predsa sa mu darilo aj v prevzatí bývalých voličov vládnych strán (prešlo k nemu 17 percent bývalých voličov Mosta-Híd, 16 percent SNS a deväť percent Smeru), ale aj ĽSNS (14 percent). To poukazuje na istú „stredovosť“ hnutia, schopnosť osloviť stúpencov v rôznych politických „bublinách“, ale zďaleka nie v takej miere, ako keď na politickú scénu v roku 2002 vstupoval Smer a dokázal úspešne „tunelovať“ oba brehy polarizovaného konfliktu.

Oba závery – podpora v rôznych prostrediach i schopnosť osloviť voličov z opačnej straníckej barikády – sú silným mandátom pre kľúčový subjekt budúcej vládnej koalície. Zároveň však treba pripomenúť, že exit poll nám nič nehovorí o hodnotových deliacich čiarach slovenskej spoločnosti, ktoré budú tiež dôležitým faktorom budúceho vývoja.