Kto a ako volil vo voľbách 2020 – kde bralo voličov OĽaNO a kto volil Smer

Oľga Gyárfášová je sociologička
Martin Slosiarik je riaditeľ agentúry Focus 

Na korekciu dát z exit pollu bolo použité poststratifikačné váženie

Pre parlamentné voľby na Slovensku dlhodobo platí prívlastok „nestabilné“. Nestabilita zahŕňa nielen úspešný nástup nových strán, ale aj premenlivé výsledky tých stabilnejších, a teda aj vysoký počet nestálych voličov. Tento trend potvrdzujú aj nedávne voľby: raketový nástup a víťazstvo pôvodne stredne veľkého subjektu OĽaNO, medzivolebný pokles vládnej strany z 28 na 18 percent, razantný prepad dvoch menších koaličných strán, úspešný nováčik Za ľudí a v neposlednom rade relatívne vysoká voličská podpora ďalšieho nováčika – koalície PS/Spolu, ktorému však na dosiahnutie sedempercentného prahu chýbalo 926 hlasov. Výrazné zmeny voličskej podpory odrážajú aj mohutné pohyby v spoločnosti.

Sociálnodemografická štruktúra jednotlivých elektorátov 

Nasledujúce údaje vychádzajú z výsledkov exit poll výskumu, ktorý v deň volieb – 29. 2. 2020 – uskutočnila pre televíziu Markíza agentúra FOCUS na vzorke 23 032 respondentov z radov voličov. Ide teda o individuálne dáta za voličov, ktorí sa na voľbách zúčastnili, nie agregované dáta volebnej štatistiky. Na základe dát výsledkov exit pollu môžeme identifikovať základné rozdiely medzi elektorátmi jednotlivých strán z hľadiska sociálnodemografických znakov, ale aj medzivolebné presuny a motívy voľby pre tú-ktorú stranu. Do analýzy sme zaradili šesť politických subjektov, ktoré sa dostali do parlamentu, ale aj koalíciu PS/Spolu a KDH, keďže dosiahli relevantnú, i keď nie postačujúcu voličskú podporu.

Podobne ako v minulosti, aj teraz sa prejavili väčšie rozdiely vo voličskom správaní podľa veku, vzdelania a, samozrejme, národnosti. Identifikovali sme i výrazné rodové rozdiely. Podľa očakávania stranou, v ktorej sú viac zastúpení voliči muži, je ĽSNS – tvoria takmer dve tretiny elektorátu. Ide o fenomén známy aj z iných krajín – pravicový extrémizmus nadštandardne oslovuje mladých mužov. Opačný pomer žien a mužov má strana Sme rodina – ženy predstavujú 62 percent. Vo voľbách 2016 sme výrazný rodový rozdiel v prípade týchto dvoch strán zistili najmä u mladých voličov a voličiek: ĽSNS v roku 2016 volilo až 32 percent mužov prvovoličov a hnutie Sme rodina 17 percent žien prvovoličiek, čo bol v oboch stranách približne dvojnásobok ako v prípade opačného pohlavia. V týchto voľbách sa také jasné rodové priepasti podľa veku neprejavili.

Silne diferencujúcimi faktormi sú vek a vzdelanie. Najstaršie voličské zázemie má Smer-SD (až takmer polovica voličov je nad 60 rokov) a KDH (36 percent nad 60 rokov). Na druhej strane, najviac mladých prvovoličov má medzi svojimi voličmi koalícia PS/Spolu (10,3 percenta).

Keď otočíme optiku a pozrieme sa, ako volili najmladší voliči v porovnaní s celkom, vidíme, že v tejto skupine bolo víťazstvo OĽaNO ešte výraznejšie, druhým najsilnejším subjektom bolo PS/Spolu, nasledovali kotlebovci (Tabuľka 1). Stojí za pripomenutie, že v roku 2016 kotlebovcov volilo 22,7 percenta voličov tejto vekovej kategórie a boli medzi prvovoličmi suverénnym víťazom, v týchto voľbách by obsadili až tretiu priečku. Vek sa najvýraznejšie podpisuje pod rozdiely v prípade liberálov (v prospech mladých) a Smeru-SD (v prospech kategórie 60+).

Dôležitým rozdeľujúcim faktorom je dosiahnuté vzdelanie – najvyšší podiel ľudí s vysokoškolským vzdelaním mali vo svojich elektorátoch strany PS/Spolu (61 percent), SaS (59) a Za ľudí (52) (Tabuľka 2).

Deliacou líniou voličského správania je