Osem potratov a matka, ktorá sa rozhodla vziať dcére dieťa. Príbeh dvoch Sloveniek a jednej kliniky
Autorka je publicistka, spisovateľka a policajná tlmočníčka
Dlhé roky som mala klientku Dianu. Vždy, keď si ma objednali na tlmočenie na potratovej klinike s menom klienta cudne uvedeným len iniciálami D. I., potichu som si povzdychla: „Už zase?“
S Dianou som absolvovala osem potratov. Pri toľkých skúsenostiach so službami kliniky už by tlmočníka nemusela potrebovať, veď by mohla písať recenzie na všetky metódy umelého prerušenia tehotenstva, ktoré tu ponúkajú. Ale o tlmočníka žiada zakaždým a vraj dúfa, že prídem ja.
Vo svojich ťažkých dvoch-troch hodinkách potrebuje vedľa seba niekoho, kto jej podá papierovú vreckovku, ak sa rozplače (plače vždy), kto ju bude držať za ruku a – to je najdôležitejšie – nebude jej robiť prednášky na tému, že interrupcia je vražda.
Tým ju kŕmili už dve tlmočníčky zo Slovenska a toto Diana vážne nepotrebuje.
Ženu treba priklincovať šiestimi faganmi
Diana má dve deti v puberte – chlapca a dievča –, alergiu na antikoncepciu (vyskúšala už všetkých dvanásť typov dostupných v Anglicku – od niekoľkých druhov tabletiek cez injekcie a implantát v paži až po vnútromaternicové teliesko s hormónmi aj bez nich – a buď to nefungovalo, alebo jej z toho bolo nanič, alebo sa to zapálilo a bol z toho malér) a manžela, na ktorého nenavlečiete kondóm ani radlicou od bagra.
Je to vraj