Profesor Krčméry: Taliansky scenár je možný aj na Slovensku, zodpovední zaň budú nedisciplinovaní ľudia

Zažil SARS v Hongkongu, MERS v Saudskej Arábii a choleru na Haiti. Na vlastné oči videl aj ebolu. Vladimír Krčméry je špičkovým odborníkom na tropickú medicínu a zúčastnil sa mnohých humanitárnych misií po celom svete. „Ak má niekto zásoby na 14 dní, nie je to prejav paniky, ale normálny postoj k životu. Zďaleka nejde len o epidémiu, môže sa pretrhnúť priehrada, môže dôjsť k úniku radiácie,“ vraví lekár a vedec.

V nedeľu zomrelo v Taliansku na koronavírus 133 ľudí, aj preto zaviedli na severe krajiny karanténne opatrenia, ktoré sa týkajú 16 miliónov ľudí. Ako to hodnotíte? (rozhovor prebehol v pondelok ráno, medzičasom zaviedli karanténne opatrenia pre celú krajinu)

Ide o správny krok, aj keď vírus nemá vyššiu mortalitu (odlišovať od smrtnosti – pozn. red.) ako chrípka. Som presvedčený, že opatrenie malo prísť o týždeň skôr.

Prečo malo prísť skôr?

Taliansko má vysoký počet seniorov. Ženy sa dožívajú 85 až 90 rokov a muži 80 až 85 rokov. Ide o skupiny s najvyššou smrtnosťou, čo je negatívna stránka. Pozitívna je tá, že v Taliansku majú jeden z najlepších zdravotníckych systémov v Európe, napríklad nemocnica San Raffaele v Miláne patrí k najlepším na svete.

Napriek tomu zdravotnícky systém v Taliansku kolabuje.

Je to normálne a dá sa to očakávať. Ak namiesto desať ventilátorov potrebujete zo dňa na deň sto, musíte skolabovať. Zdravotníci sú viac ako mesiac extrémne vyťažení a hrozí im syndróm vyhorenia. Nemyslím si, že je tu také vysoké riziko, že by sa nainfikovali. Väčšinou ide o mladších ľudí, a ak by sa aj nakazili, infekcia neprebieha v ich vekových kategóriách tak ťažko. Skôr tu hrozí psychická trauma, že nezvládnu obrovský počet pacientov. Asi najväčším rizikovým faktorom pre šírenie koronavírusu – no platí to pre všetky rizikové epidémie –, je vysoká hustota obyvateľstva. Pádska nížina patrí medzi oblasti s najvyššou hustotou obyvateľstva v Európe a Benátky sú jedno z najnavštevovanejších miest sveta.

Presné čísla nie sú zatiaľ k dispozícii, no odhaduje sa, že smrtnosť na nový koronavírus je od 0,5 percenta do 2 percent. Podľa lekárky Devi Sridhar z univerzity v Edinburghu nie je COVID-19 „iba zlá chrípka“, lebo 20 percent pacientov končí v nemocnici a 10 percent na JIS-ke. Zo 133 pacientov, ktorí umreli v nedeľu v Taliansku, malo až 131 ľudí 60 rokov a viac. Na rozdiel od chrípky nie je k dispozícii vakcína. Ako vnímate prirovnanie koronavírusu k chrípke?

Porovnanie je dobré s ohľadom na epidemiológiu, s ohľadom na smrtnosť pokrivkáva. Môžeme sa baviť o tom, či pokrivkáva na jednu nohu alebo obe. Je mnoho vecí, o ktorých ani nevieme, že ich nevieme, po anglicky sa im hovorí „unknown uknowns“. Je to nová infekcia a potrebujeme viac času, aby sme sa o nej dozvedeli viac. Napríklad SARS prepukol v roku 2003, no vyskytol sa v Číne, čiže v krajine s extrémne vysokou disciplínou. V Európskej únii máte demokratické tradície a nemôžete zaviesť také drastické opatrenia, lebo by vyvolali negatívnu reakciu verejnosti.

Čo znamená, ak sa zavedie karanténa?

Je niekoľko stupňov karantény. Tou najľahšou sú odporúčania. Nasledujú striktné odporúčania a sankcie, ktoré zaviedli napríklad v Českej republike. Každému, kto prišiel z Talianska a v Česku nešiel do domácej karantény, hrozí vysoká pokuta. Nasledujú zákazy, čo poznáme z Číny – ak by ste si šli nakúpiť, mohli by vás zbaliť policajti, lebo to nie je dovolené.

Rozlišujeme individuálnu karanténu, keď je pacient izolovaný doma alebo v nemocnici, alebo kolektívnu, že dáte do karantény zariadenie sociálnych služieb alebo internát. Pred pár rokmi som sa kvôli SARS-u ocitol v takej karanténe v hoteli v Hongkongu. Úplne najvyšším stupňom karantény je, keď sa uzavrie celá krajina. V roku 1972 to zaviedol v bývalej Juhoslávii maršal Tito, aby zabránil šíreniu pravých kiahní. Opatrením raz a navždy zastavil toto strašné ochorenie.

Čím vyšší stupeň karantény sa zavedie, tým je to bolestnejšie, no účinnejšie. Stupeň karantény závisí od miery ohrozenia. Zvážiť musíte aj to, či zavedenie karantény nevyvolá paniku a nespôsobí opačný efekt – keď dáte do karantény internát, ktorý na to nie je pripravený, študenti z prízemia povyskakujú a chorobu rozšíria ďalej. Sú dva faktory, ktoré potrebujete v karanténe – sebadisciplínu a úctu k autoritám.

Máme ich na Slovensku?

Sme dosť nedisciplinovaní. Keď sa rozprávate s nakazenými, až neskôr zistíte, koľkí z nich boli v Taliansku po 21. februári, keď sa už vedelo, že na severe krajiny je epidémia, no nechali sa zlákať lacnými letenkami a autobusmi. Ľudia sa vrátia z dovolenky, no nepovedia o tom. Sú to nášľapné míny. Boja sa, že ich vyhodia z práce alebo budú mať problémy. Tak mlčia. Ďalší faktor je, že Slovensko nemá úctu k autoritám, či už zdravotníckym, alebo štátnym. Samozrejme, čiastočne si za to môžu samy. Všetci si pamätáme na vlády od revolúcie, väčšina z nich bola problémová. V najrenomovanejšom lekárskom časopise Lancet vyšiel prednedávnom článok, ktorý ukazuje, že existuje korelácia medzi stupňom zaočkovanosti a zdravotníckou disciplínou – čím nižšia je dôvera občanov vo vládu, tým nižší je aj stupeň zaočkovanosti a dodržiavania zdravotníckych nariadení. Najhoršie dopadol Balkán a krajiny V4.

Ako sa v demokracii vynucuje, aby ľudia nemohli opustiť Lombardsko alebo povedzme – čisto hypoteticky – Bratislavský kraj?

Policajti by vás otočili naspäť. Teraz sa ukazuje zhubné ovocie rozhodnutia, keď parlament odmietol prerokovať zákon o verejnom zdraví. Nebol to len zákon o povinnom očkovaní, bolo tam množstvo ustanovení, ktoré by sa nám teraz úžasne zišli. Ale nemôžeme ich použiť a použiť by sa mohli len vtedy, ak by sa vyhlásil výnimočný stav. V severnom Taliansku ho už vyhlásili. Na Slovensku sme mali niekoľko podobných prípadov, vláda vyhlásila núdzový stav, keď išli do štrajku anestéziológovia. Povolali vojenských anestéziológov z Hradca Králové a paradoxne za to prišla ústavná žaloba. Výnimočný stav vyhlásil aj hajtman Burgenlandu 10. septembra 2015. Pamätám si na to, lebo som bol vtedy na rakúskej hranici. Prešlo ňou 937-tisíc migrantov. Vyhlásenie výnimočného stavu malo pozitívny efekt, lebo umožnilo distribúciu a tranzit týchto ľudí ďalej. 28. septembra 2015 vyhlásili výnimočný stav traja župani v Maďarsku. Niektorí politici hovorili o cholere, týfuse či žltačke typu A, no nebola jediná epidémia. Som za to, aby sme boli krok dopredu a radšej sme prijímali nepríjemné opatrenia skôr, ako najdrastickejšie neskôr. V opačnom prípade nám hrozí taliansky scenár.

Koronavírus sa vo veľkom šíri medzi rodinnými príslušníkmi. Nehrozí, že pri domácej karanténe môže infikovaný človek nakaziť zvyšok rodiny? Ako by sme sa mali správať?

Mnohí majú chalupy alebo veľké byty, takže sa dá izolovať od ostatných. Priznávam, že život v malom byte môže byť problém. V takom prípade sa jednoducho nebudete dotýkať, bozkávať a budete si pravidelne umývať ruky. Zdržiavať sa doma však neznamená byť zavretí za štyrmi stenami. Tento týždeň má byť pekne a teplo. Teplo má svoj význam, lebo vírus hynie, keď je okolo 20 až 25 stupňov Celzia. Slnečný svit pomáha meniť vitamín D na aktívnu formu. To, že si ho kupujem v lekárni, je vynikajúce, ale to nestačí. 80 percent populácie Slovenska má po zime dramaticky zníženú hodnotu vitamínu D. Aj preto sú chrípkové epidémie. Okrem toho, že užívam vitamín C a D, treba byť 30 minút denne na slnečnom svetle. Ďalšia vec je pohyb na čerstvom vzduchu – 20 až 30 minút denne výrazne zvyšuje aktivitu imunitného systému. Prospieva mu aj 10 až 20 sekúnd studenej sprchy. Treba jesť 500 gramov čerstvej zeleniny a 500 gramov ovocia denne. K tomu omega-3 mastné kyseliny. Fajčenie a alkohol treba vysadiť alebo obmedziť. Ľudia, ktorí sa liečia doma, nemajú obyčajne žiadne príznaky. Nepotrebujú servis nemocnice, navyše doma sú v kontakte s jedným, možno zopár kontaktmi, v nemocnici sú desiatky pacientov a zdravotníkov.

Je Slovensko dostatočne pripravené na prípadnú epidémiu a máme dostatok prístrojov na umelú pľúcnu ventiláciu alebo rúšok pre zdravotníkov?

Žiaden štát nie je pripravený na katastrofickú epidémiu. Ale je v našich rukách, aká bude, či chceme taliansky scenár alebo rakúsky. Predpovedať, ktorý scenár u nás nastane, nie je v tejto chvíli možné. Zažil som karanténu SARS-u v roku 2003 v Hongkongu, MERS-u alebo ťažkú epidémiu a karanténu na Haiti pre choleru v roku 2012. No tieto prípady sa nedajú extrapolovať. Ak budeme zodpovední a disciplinovaní, pôjdeme rakúskym scenárom. Ak dáme priestor nezodpovednosti a nedôvere k autoritám v zdravotníctve a vo vláde, čaká nás taliansky scenár.

Koronavírus na Slovensku:

• vláda od utorka zakázala všetky verejné podujatia;
• potvrdené sú ďalšie dva nové prípady nákazy v Martine a Košiciach, celkovo ich je 7;
• zavádza sa povinná 14-dňová karanténa pre ľudí, ktorí prídu z Talianska, Číny, Kórey a Iránu;
• zatvorenie škôl nie je plošné, súkromné školy sa môžu zatiaľ rozhodnúť, či prerušia vyučovanie;
• štát sa snaží získať ochranné materiály, chýbajú respirátory a ochranné obleky.

„Taliansky scenár“, čiže prudký nárast chorých a obmedzenie pohybu v krajine, považujete na Slovensku za reálny?

Áno. No nebude chybou vlády alebo zdravotníctva, že nie je dosť respirátorov. Na to sa nedá pripraviť. Žiadna krajina to nedokáže. V Číne museli urgentne postaviť novú nemocnicu, lebo jednoducho nemali kapacity. Ale v tejto krajine je úcta k autoritám a ďaleko vyššia je aj disciplína. Je to aj preto, že ide o totalitný štát. Toto je jediná výhoda totalitných štátov. Poviem vám príklad zo Sierra Leone, kde majú nulovú úctu k autoritám. Autority sa v krajine nikdy nerešpektovali, koloniálne ani domáce. Preto trvalo tri roky, kým sa podarilo ebolu eradikovať. Je to v ľuďoch. Disciplínu a úctu k autoritám ľudí nenaučíte za krátky čas. Nemôžete ich za tri mesiace zaškoliť, je to v nás. Neviem odhadnúť, nakoľko si ľudia vstúpia do svedomia.

Ľuďom sa radí, aby nerobili paniku, no čo presne to znamená? Majú ísť do obchodu a zásobiť sa alebo nie? A ako sa v prípade karantény zásobuje?

Bez ohľadu na epidémiu by sme mali byť pripravení na inú antropickú či prírodnú katastrofu. Je normálne, ak má každá domácnosť zásoby na dva týždne. Predstavme si, že neexistuje žiadna epidémia, ale prídu záplavy, ktoré od zásobovania odrežú celé dediny. V treťom svete je to bežné, až tak, že na to v médiách nereagujeme. Nikto nezachytil, že boli obrovské záplavy v Brazílii a že na Filipínach prišiel tajfún a odrezal 100-tisíc ľudí od infraštruktúry. U nás nebolo 200 rokov ničivé zemetrasenie, zvykli sme si, že veci fungujú, a nie sme pripravení na nepravidelnosť zásobovania. Pred piatimi rokmi skrachovali na Cypre banky. Darmo mali ľudia na účtoch milióny, bankomat im vydal 20 eur. No za dva mesiace sa otriasli, a to aj vďaka tomu, že ľudia majú štandardné zásoby. Slovensko si navyklo na istý štandard a sme dosť citliví na akékoľvek výpadky. Epidémia je len jedným z bežných príkladov, keď je vhodné, aby sme mali zásoby na dva týždne. To nie je o panike. Panika by bola, ak by sme sa zásobili na mesiace až roky. Takýto dôvod existuje v krajinách, ktoré nemajú zásobovaciu infraštruktúru. Keď sme boli v Sudáne, lietadlo v oblasti pristálo raz za mesiac.

Čiže ak má niekto zásoby na 14 dní, nie je to prejav paniky, ale normálny postoj k prírode a životu. Zďaleka nejde len o epidémiu, môže sa pretrhnúť priehrada, môže dôjsť k úniku radiácie a podobne. Keď večer zaspávame, ráno musíme byť pripravení na takúto situáciu, ak by nastala. Na Slovensku sa to stalo pred asi desiatimi rokmi, keď zlyhalo zásobovanie plynu cez Ukrajinu.

Mali by sa ľudia vyhýbať podujatiam, kde je veľa ľudí?

Asi jediná vec, čo by som zazlieval vláde a našim autoritám, je, že neboli dosť rázni pri rušení športových podujatí (Rozhovor prebehol v pondelok ráno. Až o niekoľko hodín na to Ústredný krízový štáb Slovenskej republiky zakázal od 10. marca organizovanie športových, kultúrnych aj verejných podujatí na celom území Slovenska. Zároveň nariadil povinnú 14-dňovú karanténu pre všetkých občanov, ktorí sa vrátia z postihnutých krajín, a to z Talianska, Číny, Južnej Kórey a Iránu. Dobrovoľnú karanténu by aj naďalej mali zvážiť všetci, ktorí majú klinické príznaky. Za nerešpektovanie nariadenia môže byť občanovi uložená pokuta do výšky 1 650 eur – pozn. red.). Počul som, že niekde bolo na hokeji „len“ tritisíc ľudí. Ide o veľmi rizikový spôsob správania sa v epidémii. Rušia sa koncerty, divadlá či kiná, kde je niekoľko desiatok ľudí, no nezrušili sme návštevy športových podujatí, kde sa v uzavretom priestore tlačí niekoľko tisíc ľudí, ktorí gól oslavujú objímaním sa a bozkávaním a žiaľ z prehry zapijú v krčme. Pritom vášnivo diskutujú, fajčia, kašľú, chrchlú a pijú alkoholické nápoje, ktoré znižujú imunitu.

Ak bude u nás taliansky scenár, treba sa poďakovať masovým športovým podujatiam, najmä hokeju. Futbal je na tom lepšie, lebo je väčší rozptyl populácie aj sekrétov, ktoré ľudia kašľú. Rizikovejšie správanie, ako ísť momentálne na hokej, nepoznám. Je to jeden z dôkazov toho, že nie sme mentálne pripravení a hrozí nám taliansky scenár. Malo sa urobiť to, čo spravila Konferencia biskupov Slovenska, že zrušila povinnosť ísť na bohoslužbu. Vedenia mužstiev mali už dávnejšie povedať, že hrať budú pred prázdnymi tribúnami. Ale láska k peniazom je asi silnejšia ako zdravý rozum. Teraz sa epidémia hodí na neschopnú vládu. No tá problém iba zdedí.

Dá sa predpovedať, v akom štádiu ochorenia sa nachádzame?

Toto je otázka na neznáme neznáme, „unknown unknowns“. Neexistuje na to žiaden model. Ak by sme skôr prijali isté opatrenia, vrátane úplného zákazu masových športových podujatí, veril by som v maďarský či rakúsky scenár. Vzhľadom na vysoko nerozumné správanie sa športových klubov a časti verejnosti je celkom možné, že sa budeme blížiť k tomu talianskemu. Ale vinu za to nemá zmysel hádzať na vládu ani hygienikov. Bohužiaľ, doplatia na to starí, chorí a zdravotníci. Máloktorá skupina populácie si momentálne zasluhuje také uznanie ako oni. Sú to neviditeľní hrdinovia. Pracovníci na infekčnom oddelení pracujú v ochrannom skafandri osem, 16 hodín aj viac. Musia zvládnuť ľudí, ktorí chodia v polopanike. Tí sa neraz sťažujú, že hodinu čakali. Pritom si neuvedomujú, že zdravotníkom hrozí vyhorenie. Toto je problém Talianska. Žiadne zdravotníctvo, ani švajčiarske, nezvládne, ak do nemocnice príde naraz 10-tisíc chorých. V mentálne menej zrelej populácii treba radikálne opatrenia začať skôr a myslím si, že je to aj náš prípad. Také opatrenia sú síce bolestivé, ale ako správne povedal náš pán dekan: „Lepšie sa krátko zľaknúť, ako sa dlho báť“.

Nie je chybou, že Svetová zdravotnícka organizácia nevyhlásila súčasný stav za pandémiu?

Nemyslím si, že je to chyba. Nie je to pandémia. Polovica krajín nemá ani jeden prípad a počet nakazených je relatívne nízky. Sú kontinenty, kde s tým nie je problém, napríklad Latinská Amerika alebo Afrika. V Kambodži žije 16 miliónov ľudí a v tejto chvíli majú dva potvrdené prípady. Porovnajte si to s maláriou, kde je do roka 600 miliónov prípadov, tiež nie je pandémiou. Na maláriu zomrie ročne 500-tisíc detí. Na tuberkulózu máte do roka 200 miliónov chorých a dva milióny mŕtvych. Na HIV máte asi 3 milióny. Samozrejme, môžeme diskutovať o tom, či sú kritériá pre vyhlásenie pandémie nastavené dobre. WHO nevyhlásila pandémiu pre koronavírus aj preto, že sa obáva paniky.

Spomenuli ste ochorenia, ktoré kosia milióny ľudí, napriek tomu nie sú spojené s takými opatreniami ako v prípade COVID-19, hoci mu na Slovensku dosiaľ nikto nepodľahol. Nie je to dôvod, prečo majú niektorí ľudia problém pochopiť, že by sa mali pozatvárať športové podujatia, školy a podobne?

Dôvod, prečo sa robia karanténne opatrenia, nie je špecifická smrtnosť či úmrtnosť. Úmrtie na samotný vírus je rarita. Ľudia obvykle zomierajú na iné ochorenia, ktoré sa zhoršujú v dôsledku nedokysličenia organizmu, lebo vám z funkcie vypadnú pľúca. Mortalita nie je dôvodom na paniku. Je tu iný problém, že Čína, USA a EÚ môžu ekonomicky skolabovať. Vírus vyradí ľudí z práce. Negatívny vplyv vidím na práceneschopnosť, ktorá negatívne poznačí ekonomiku.

Nie sme v Európe „rozmaznaní“ v tom zmysle, že sme si hovorili, že ochorenia ako ebola sú ďaleko, ide o záležitosť Afriky a nám v Európe nič nehrozí?

To sa nedá povedať lepšie.

Máme si začať zvykať na to, že podobné epidémie budú aj v budúcnosti?

Keď sa pozrieme na stredovek, boli epidémie moru, cholery či týfusu. Bakteriálne patogény teraz ustúpili a prichádzajú patogény vírusové, ktoré sú sofistikované. Žijeme život, ktorý je nereálny – na Slovensku, ale aj v iných krajinách EÚ nepočítame s tým, že nielenže prídu epidémie, ale že nám o piatej ráno môže na dvere zaklopať skrehnutá 6-členná rodina migrantov z východu. Ak sa nedohodnú politici, 100-tisíc ľudí môže prekročiť grécko-bulharskú hranicu. Niekto by mohol povedať, že šírim poplašnú správu. Ak je toto poplašná správa, potom ostatných 30 rokov v Európe sú samé poplašné správy. Pred nejakými 25 rokmi zmizlo 500 kilometrov od nás zo zemského povrchu 160-tisíc ľudí v Bosne a Hercegovine. To nie je tak dávno. Do študijného programu sme zaradili predmet manažment katastrof. Túto epidémiu zvládneme, o tom niet pochýb. Ale potom príde ďalšia. Treba na ňu byť pripravení, ale medzitým môže prísť iná katastrofa.

Čo by ste povedali na prípadné obavy niektorých ľudí, že migranti môžu byť chorí a do Európy donesú aj koronavírus?

Zvykli sme si na život, že všetko musí fungovať, ale to je nereálny život. Ľudí treba vrátiť do reality. História nás učí, že so všetkým si poradíme, pokiaľ máme istý nadhľad, že náš pobyt tu na Zemi nie je naveky a musíme počítať s tým, že takáto situácia sa stane. Vezmite si utečeneckú krízu. Začala sa v roku 2015 a Slovensko našťastie obišla, neboli sme pripravení. Dnes sme na tom lepšie. Treba si vziať príklad z krajín, ktoré migračné pohyby zvládajú perfektne a majú z nich osoh. V Rakúsku mali za ostatných 50 rokov osem migračných vĺn a nikto nemôže povedať, že krajina je zdevastovaná a nefunguje. Práve naopak. Rodina prezidenta prišla z Estónska. Nemecko bolo po vojne kompletne zničené. Preto sa nemecká hymna začína slovami „povstali sme z ruín“. Napriek tomu sú asi najlepšou ekonomikou v Európskej únii. Z migrantov vedia profitovať. Pamätáte si na tých skeptikov? Hovorili, že EÚ sa rozpadne, nemecká vláda padne, Merkelová odstúpi a ekonomika skolabuje. Nič z toho sa nestalo. Prečo? Lebo tí ľudia sú pripravení – mentálne, logisticky aj ekonomicky. Národ je nastavený, že je to norma. Ak sa nám podarí dozrieť do tejto fázy, nebudeme mať žiadny problém bez ohľadu na to, či príde infekcia, povodeň, zemetrasenie alebo migračná kríza.