Moslimov sa nebojím. Ale až na nich moji susedia pôjdu tyčami, všetkých nás to zmení (reportáž z gréckej hranice)
Tretí deň v grécko-tureckom pohraničí: Gréci už nechcú prejavovať pohostinnosť utečencom, ktorí mieria do bohatých európskych krajín. Keď si s ľuďmi tlačiacimi sa cez hranice neporadia ich vojaci, hodlajú ich zo svojej krajiny vyhnať sami.
Grécka dedinka Kastanies leží na hraničnom priechode s Tureckom. Pred ním stojí zachmúrený policajt a zastavuje nás. „Zatvorené,“ povie skoro ospravedlňujúco, keď pri ňom pribrzdíme v našej redakčnej fábii.
Okolo prejde armádny nákladiak; na jeho korbe zahliadneme po zuby ozbrojených vojakov v nepriestrelných vestách. Sú vybavení maskami, ale nie proti koronavírusu. Jednou zo zbraní, ktorú v boji o hranicu používajú grécke bezpečnostné sily, je totiž slzný plyn.
Ani utečenci istení tureckými vojakmi a policajtmi však nie sú úplne bezbranní. Aspoň niektorí z nich. Ukázalo sa to aj v piatok ráno, keď došlo práve na tomto priechode k ďalšiemu z mnohých násilných incidentov. Psy vyli a štekali, ženy kričali, deti plakali, vojaci behali sem a tam.
Klbká ostnatého drôtu sa snažili odolať náporu pákových nožníc. Pre hustý dym nikto nič poriadne nevidel.
Tlačenica v lesíku
S istotou sa vie len to, že dymovnice lietali na grécke územie z tureckej strany. O tom, či ich hádzali tureckí vojaci, ako tvrdia grécki pohraničníci, alebo utečenci, ako sa domnievajú niektorí novinári, sa vedú v obci búrlivé spory.
Grécke úrady prišli s tvrdením, že útokov bolo hneď niekoľko a boli koordinované za pomoci tureckých vojenských dronov. Ak boli do akcie zapojení aj utečenci, musel im dymovnice niekto rozdať.
Situácia