Denník N

Radosti a úzkosti storočného Borisa Viana

V slovenskom preklade vychádza po prvý raz román Červená tráva legendárneho francúzskeho spisovateľa a hudobníka Borisa Viana. Je to viac ako dôstojná oslava jeho storočnice.

Jeho život bol veľmi krátky, no hoci sa nedožil ani štyridsiatky (zomrel v trid­siatich deviatich), má za sebou pestré a rozsiahle literárne dielo. Zapísal sa predovšetkým ako večne provokujúci spisovateľ a dramatik, ale tiež ako uznávaný džezový muzikant. Málo sa hovorí o tom, že písal aj básne a venoval sa prekladu – okrem iného do francúzštiny preložil dva romány amerického autora drsnej školy Raymonda Chandlera a týmto žánrom sa čiastočne inšpiroval aj vo svojej vlastnej tvorbe. Jeho meno – to je pojem sám osebe. Patrí do množiny autorov, na ktorých presné opísanie celkom postačí vysloviť ich meno – nasleduje sprisahanecký úsmev a veľavravné pokývanie hlavou. Boris Vian by sa 10. marca 2020 dožil stovky.

Život a smrť ako z Viana

Za svojho života si veľa slávy neužil. Väčšina jeho diel, ktoré dnes so samozrejmosťou zaraďujeme k svetoznámym, si čitatelia v dobe ich vzniku veľmi nevšimli – a to v priebehu roka 1947 vydal Penu dní i Jeseň v Pekingu. Literárnou legendou sa stal až v 60. rokoch, keď postupne vyšli jeho zobrané spisy a stali sa bestsellermi.

V civilnom živote pracoval spočiatku ako inžinier, neskôr bol umeleckým riaditeľom hudobných vydavateľstiev, pričom spolupracoval aj na organizácii parížskych koncertov takých velikánov ako Duke Elling­ton či Miles Davis. V roku 1952 sa stal členom Patafyzického kolégia a boli to práve kolegovia z tohto spolku, ktorí po Vianovej smrti zachránili časť nerozpredaných exemplárov Červenej trávy pred skartovaním.

Úspech a slávu však zažil jeho literárny pseudonym Vernon Sullivan. Pod týmto menom vydal Vian štyri romány žánru drsnej školy a sám pri nich vystupoval len ako francúzsky prekladateľ tohto černošského autora, ktorý je doma v USA prenasledovaný a jeho diela majú publikačný zákaz. Už táto bláznivá situácia akoby vyvierala z niektorého jeho románu, no to nebolo všetko – podobne vianovsky absurdná bola napokon aj jeho smrť. Stalo sa to v kinosále na premiére filmu Napľujem na vaše hroby, ktorý vznikol podľa Vianovho-Sullivanovho rovnomenného románu. Avšak bez akejkoľvek Vianovej spolupráce (jeho scenár sa nerealizoval) a dokonca aj bez jeho súhlasu. Ako uvádza prekladateľka Červenej trávy Michaela Jurovská v poznámke: „Neexistujúci Vernon Sullivan prekryl existujúceho Borisa Viana komerčným (čitateľským) úspechom a publicitou a navyše sa stal posledným klincom do jeho rakvy.“

Príbeh zo Štvorca

Wolf so spoločníkom Zafírom Lazulim dokončujú akýsi prevratný stroj. Zdá sa, že všetko funguje tak, ako má, z čoho sa tešia nielen „konštruktéri“, ale aj ich priateľky, Wolfova Lilka i Lazuliho Bláznivka Aprílka.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Kultúra v karanténe

Kultúra

Teraz najčítanejšie