Denník N

Pesničky ako pokrčený hodváb

Americký pesničkár James Taylor vydal súbor šiestich CD mapujúcich jeho heroické hudobné začiatky z prvej polovice sedemdesiatych rokov.

Keď sa na titulnej stránke prestížneho britského hudobného časopisu New Musical Express objavila v roku 1971 fotografia ostýchavého amerického pesničkára Jamesa Taylora (1948) s otáznikovým sloganom „Nový mesiáš popu?“, stal sa tento jednou z najdiskutovanejších osobností svetovej populárnej hudby. Nastala zvláštna situácia, lebo talentovaný chlapík pozoruhodného osudu s „mäkkými“ pesničkami à la Donovan Leitch nemal síce charizmu Johna Lennona po rozpade The Beatles či na dlhšie odmlčaného Boba Dylana, ale presadzovali ho, tak trochu aj „demagogicky“, predovšetkým tí, ktorí sa nestotožnili s tvrdým rockom typu Led Zeppelin alebo Black Sabbath a melancholicky verili príchodu melodicky zaujímavejšej jemnej rockovej hudby, ktorá pramenila z odkazu hippie kultúry „sweet sixties“.

Pokojná sila sofistikovanej piesne

Hoci sa 70. roky neskôr rozkošatili do viacerých úspešných smerov, predsa len si Taylorov rukopis, ktorý sa spájal s ďalšími podobnými autormi (Joni Mitchell, Laura Nyro, CSN&Y, John Sebastian, Carly Simon alebo Randy Newman), našiel svoju špecifickú cestu pokojnej sily sofistikovanej piesne, ktorá trvá dodnes.

James Taylor nebol nikdy jednoduchá persóna. História jeho početnej rodiny aj jeho samého akoby vypadla z kľukatých románov Williama Faulknera. Je to príbeh lekárov, alkoholikov, hudobníkov, spevákov, narkomanov a pokusov o samovraždy. Taylor, pôvodne violončelista, podobne ako jeho traja hudobne nadaní súrodenci strávil časť obdobia depresívneho dospievania v psychiatrickej liečebni. Tam vznikli aj jeho prvé zaujímavé piesne, ktoré už v roku 1966 prezentoval po rôznych newyorských kaviarňach a kluboch vrátane slávnej scény Night Owl (Nočná sova), čo bolo akési centrum všetkých folkových spevákov z bohémskej štvrte Greenwich Village.

Po presune do Európy ho objavila firma Apple Records, ktorú si legendárni The Beatles založili okrem iného na altruistické nachádzanie nových umeleckých talentov. Bola to predovšetkým srdcová záležitosť Paula McCartneyho a do pozície „objavovateľa“ určili Petra Ashera, niekdajšieho člena úspešného dua Peter & Gordon (boli aj hosťami Bratislavskej lýry), brata bývalej Paulovej priateľky, herečky Jane Asherovej. Jeho prvým objavom bol práve vyziabnutý americký tínedžer zo Severnej Karolíny (USA) James Taylor, s výzorom dlhovlasého mladého mnícha. Hral práve v Londýne s newyorskou kapelou Flying Machine, ktorej šéf Danny Kortchmar kedysi sprevádzal dvojicu Peter & Gordon na ich americkom turné. Paul a George Harrison si vypočuli niektoré z jeho raných pesničiek a dali Asherovi voľnú ruku, aby s ním nahral album.

Vraj neperspektívny

O pár týždňov bol hotový a obsahoval aj jeden z Taylorových najslávnejších kúskov Carolina in My Mind, kde hral na basgitaru Paul McCartney. Nový promotér The Beatles Allen Klein však Taylora označil za neperspektívneho (neskôr si „trhal vlasy“) a vyobcoval ho spolu s Petrom Asherom, ktorý sa na ďalších 25 rokov stal Taylorovým manažérom aj občasným producentom a pomáhal mu k novým kontraktom na ceste do hitparád. Prvé kroky, ktoré znamenali heroický úspech, mapuje aktuálne vydaný súbor šiestich CD The Warner Bros. Albums 1970 – 1976.

Faktom je, že po prvom albume u Apple Records v Taylorovi nikto nijakého

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hudba

Kultúra

Teraz najčítanejšie