Núdzový stav je riešením až pre veľké krízy. Zakázať by mohol voľný pohyb a používanie auta

Zatvorené školy, zakázané kultúrne a športové podujatia. K tomu príkaz ostať v dvojtýždňovej karanténe, ak sa vrátite z postihnutých krajín. Koronavírus už priniesol prvé obmedzenia. Rôzne odporúčania, ktoré by sme mali rešpektovať, sa verejnosť dozvedá od piatka minulého týždňa.

Zatiaľ sa týkajú prevažne verejného sektora. Ak by sa situácia zhoršovala a koronavírus sa veľmi rýchlo šíril, mohla by vláda pristúpiť k vyhláseniu núdzového stavu. Umožňuje to ústavný zákon z roku 2002 a takéto opatrenie by už zasiahlo aj súkromný sektor.

Núdzový stav vyhlasuje vláda, nemal by trvať dlhšie ako 90 dní a môže obmedziť aj základné práva a slobody. Jeho zavádzanie by aj preto malo prísť do úvahy len v skutočne nevyhnutnej situácii.

Lombardsko ako odstrašujúci príklad

„Núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie,“ píše sa v zákone.

Pri tejto definícii môže ľuďom určite napadnúť, že to, čo opisuje, sa už deje – od vzniku Slovenska ešte nenastala situácia, akú zažíva Európa v posledných dňoch s koronavírusom. Počet identifikovaných nakazených u nás však ešte nedosiahol ani desať ľudí.

Ak by vláda mala informácie, že s vysokou pravdepodobnosťou dôjde napriek doterajším opatreniam k takému rozšíreniu nákazy ako v regióne Lombardska v Taliansku, tak vyhlásenie núdzového stavu v konkrétnych oblastiach by podľa ústavného právnika z Právnickej fakulty Univerzity Komenského Vincenta Bujňáka bolo určite na zváženie.

Lombardsko je najviac postihnutým regiónom v Taliansku. Na Apeninskom polostrove zasiahol koronavírus už takmer 6-tisíc ľudí. Vyše 360 mu podľahlo. Od nedele z Lombardska hlásia, že zdravotnícke zariadenia sú na pokraji kolapsu.

Kedy teda vláda môže vyhlásiť núdzový stav? Ak sa preukáže, že opatrenia, ktoré by po jeho vyhlásení nasledovali, zabezpečia zníženie nebezpečenstva, ktoré nákazlivá choroba predstavuje pre život a zdravie ľudí. Zároveň je to možné, ak sa ukáže, že použitie miernejších preventívnych opatrení k zlepšeniu neviedlo.

Zásah do základných práv a slobôd

V čom je výnimočnosť tohto mimoriadneho opatrenia? Najmä v tom, že v prípade vyhlásenia núdzového stavu môže vláda obmedziť základné práva a slobody občanov. No aj na to existujú pravidlá.

Núdzový stav je možné vyhlásiť tak, že sa bude vzťahovať iba na konkrétne okresy, kde sa už nákaza šíri. Bujňák tiež upozorňuje, že toto opatrenie je možné vyhlásiť len v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas.

„Ak sú k dispozícii šetrnejšie prostriedky, práve tie musia dostať prednosť,“ hovorí ústavný právnik. Čo tým myslí? Napríklad povinnosť verejnoprávnej televízie a rozhlasu poskytnúť potrebný vysielací čas štátnym orgánom na dôležité oznámenia určené verejnosti.

Ten by sa mohol využiť na sprostredkovanie výzvy občanom, aby necestovali do postihnutých oblastí v zahraničí, a v prípade návratu z nich na výzvu informovať o tom príslušné orgány verejného zdravotníctva.

Zákaz ísť si nakúpiť? Teoreticky to nie je vylúčené

Ak vláda prijme uznesenie o vyhlásení núdzového stavu s určitými opatreniami, neznamená to, že ich nemôže meniť. Ústavný právnik hovorí, že dokonca je povinná tak konať a opatrenia postupne stupňovať. Vždy však musí myslieť na hranice ústavného zákona.

Ten hovorí o dvanástich okruhoch obmedzení. Ide napríklad o obmedzenie nedotknuteľnosti osoby a jej súkromia príkazom na evakuáciu na určené miesto. V núdzovom stave môže štát obmedziť vlastnícke práva napríklad zákazom vjazdu motorových vozidiel alebo obmedzením ich používania na súkromné účely a podnikanie.

Štát môže aj obmedziť doručovanie pošty či zakázať právo na štrajk.

Ťažko odhadovať, ktoré obmedzenia by mohla vláda využiť pri koronavíruse. Ústavný právnik hovorí, že ak bude splnená podmienka nevyhnutnosti, tak prichádza do úvahy povinná evakuácia, povinná práca pri udržiavaní verejnoprospešných zariadení či povinnosť strpieť ubytovanie evakuovaných osôb. Rovnako aj zákaz zhromaždení.

V prípade vírusového ochorenia môže prísť aj na obmedzenie slobody pohybu a pobytu a na zákaz vstupu na postihnuté alebo bezprostredne ohrozené územia. Ak by sa obchod nachádzal v takomto území, môže štát zakázať ísť si nakúpiť. Teoreticky teda podľa ústavného právnika nie je táto možnosť vylúčená.

Ak by prišlo na obmedzenie slobody pohybu, je možné zakázať ľuďom cestovať v rámci Slovenska, ale aj do zahraničia.

Maximálne na 90 dní

Obmedzenia by v prípade núdzového stavu nemali trvať dlhšie ako 90 dní, vláda však môže prijať nové uznesenie o vyhlásení núdzového stavu, čo by znamenalo jeho predĺženie.

To sa nie tak dávno dialo vo Francúzsku, kde vyhlásili núdzový stav po teroristických útokoch v Paríži v novembri 2015. Následne ho ďalej a ďalej predlžovali, platil až do novembra 2017.

Bujňák však upozorňuje, že pri každom vyhlásení núdzového stavu je potrebné skúmať jeho nevyhnutnosť. To je úloha pre Ústavný súd, ktorý by mal zabrániť eventuálnej svojvôli. Lenže ústavní sudcovia môžu konať len na návrh oprávnených subjektov. V tomto prípade to môžu byť prezidentka, generálny prokurátor a po zložení sľubu aj 30 poslanci Národnej rady.

Ak by vláda po 90 dňoch núdzový stav predĺžila prijatím nového uznesenia, každé jedno rozhodnutie môže byť preskúmané nanovo. Ústavný súd však pri každom musí dostať nový návrh na preskúmanie.

Za porušenie hrozí trest

Ústredný krízový štáb v pondelok varoval, že za nerešpektovanie jeho nariadení môžu nedisciplinovaným občanom uložiť pokutu do výšky 1650 eur. A čo hrozí za nedodržanie obmedzení vydaných počas núdzového stavu?

Bujňák odkazuje na Trestný zákon, ktorý pozná skutkovú podstatu trestného činu porušovania povinností za krízovej situácie. Tomu, kto by odoprel vykonať alebo úmyselne nevykonal nariadenú povinnosť, hrozí až dvojročné väzenie.

Okrem toho ústavný právnik pripomína ešte jedno dôležité varovanie, a to, že Trestný zákon vo všeobecnosti počíta s prísnejším postihom páchateľa trestného činu, ak ho spácha počas krízovej situácie, za ktorú sa považuje aj núdzový stav.

Už sme ho tu raz mali

Núdzový stav bol vyhlásený na Slovensku len raz, v roku 2011 pri štrajku lekárov. Na návrh vtedajšieho ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika ho koncom novembra vyhlásila vláda Ivety Radičovej.

Chcela tak prinútiť štrajkujúcich lekárov, aby prišli do zamestnania a neohrozili tak chod nemocníc. Núdzový stav sa týkal konkrétnych obvodov, kde štrajk spôsoboval v nemocniciach najväčšiu hrozbu.

„Tento núdzový stav je považovaný za historicky prvý od prijatia ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu,“ skonštatoval ústavný právnik Bujňák. Trval od 29. novembra do 8. decembra a skončil sa po tom, ako sa vláda dohodla s lekármi na navýšení ich platov.

Aj v histórii nájdeme prípady, keď po zásadných celoštátnych udalostiach došlo k zásahu do základných práv a slobôd občanov. Ako príklad uvádza Bujňák stanné právo v Československu v noci z 23. na 24. augusta 1968, ktoré teda prišlo po okupácii krajiny vojskami krajín Varšavskej zmluvy.