Psia krew, cholera a koronové esemesky od štátu

Kedysi dávno, keď sa piesok lial, voda sypala a Poľsko malo liberálnu vládu, uskutočnil sa na popud vtedajšej premiérky Ewy Kopacz zaujímavý jazykový experiment. Východiskom bola idea, že ľudia úradom nerozumejú, a preto úrady musia prispôsobiť svoj jazyk občanovi a nehnevať sa naňho, keď nesplnil nejakú povinnosť, lebo jednoducho nepochopil zmysel alebo naliehavosť akéhokoľvek nekvalitne odkomunikovaného oznamu.

Výsledok bol úchvatný: novým, „ľudským“ jazykom dosiahli lepší výber daňových nedoplatkov ako starým spôsobom.

„Psia krew, cholera,“ pošepkala som, keď v súvislosti s koronavírusom začali chodiť esemesky od ústredných orgánov štátnej správy. Obšťastňujú ma hneď z niekoľkých čísiel, zaujímavá som aj pre ministerstvo zahraničných vecí.

Úvodné správy upozorňovali len na zdržanie na hraniciach a vnukli mi kacírsku myšlienku, že ja by som občanom vysoko ukecane riekla niečo ako „budeme sa vás pýtať na zdravotný stav a strčíme vám do ruky informačné letáčiky“ a namiesto plieskania výkričníkov za „Dôležité“ by som apelovala pokojnejšie a prívetivejšie.

No ťažko mohli sľubovať pýtanie sa na zdravotný stav, keď nič také nerobili ešte najmenej týždeň, čo viem z vlastnej skúsenosti. Zúčastniť sa na voľbách mi kázal občiansky cit a návštevu zubára rovno premiér. Hranicu zdobilo len blikajúce policajné auto a bolo treba spomaliť. Celkom vážne sa nazdávam, že radšej žiadna činnosť ako tieto formality, pretože ľudia veľmi rýchlo prestanú brať vážne čokoľvek, čo však mohlo byť dôležité, a kriticky dôležité práve teraz je, aby sa ľudia správali zodpovedne.

Výbuchy smiechu nastali, keď začali chodiť esemesky v znení „Pre koronavírus nechoďte k lekárovi osobne…“ Tam si už kladiete otázku, koho štát platí za takúto komunikáciu s občanmi a prečo tak mizerne. Efektívnosť komunikácie je nadovšetko dôležitá vlastnosť. Takže namiesto správy, ako napríklad „Pri príznakoch ako kašeľ a horúčka kontaktujte svojho lekára telefonicky a ostaňte doma, aby ste neroznášali nákazu“, sme mali hlbokú studnicu vtipov typu „nech lekár pošle koronavírus mailom“.

Aj keby platilo, že toto bol jediný gramaticky správny spôsob, čo neplatí, určite nemá gramatická správnosť prednosť pred dorozumievacou funkciou jazyka.

Naposledy ministerstvo zdravotníctva poslalo správu s číslom infolinky. Z cudzej skúsenosti však viem, že 10. marca na tejto infolinke „nikto nebol doma“. Tak už sa teším na ďalšiu esemesku v znení: „Dôležité!!! Na infolinke uvedenej minule sme už začali dvíhať telefón!“