Právnik: Vedomé šírenie koronavírusu môže byť aj trestný čin

Ivan Humeník je právnik z advokátskej kancelárie h&h PARTNERS a zaoberá sa medicínskym právom.

Čo hrozí ľuďom, ktorí majú podozrenie na koronavírus – vrátili sa napríklad z Talianska, majú príznaky, ale taja to pred lekármi, sestrami či záchranármi?

Dnes každý priemerne inteligentný človek, ktorý má smartfón a televíziu, pomerne dobre vie, aké sú príznaky ochorenia a čo má robiť, ak sa objavia. Vie o tom, že sú vydané preventívne opatrenia. Všetci máme dostatok informácií, aby sme sa správali tak, aby sme zamedzili šíreniu vírusu. Ak som na základe týchto informácií schopný identifikovať, že mám s veľkou pravdepodobnosťou koronavírus, ale nesprávam sa tak, ako by som sa podľa odporúčaní mal, a ohrozujem svoje okolie, môžem za to niesť právnu zodpovednosť.

Akú?

Ak mám informácie, vďaka ktorým sa môže zastaviť či spomaliť šírenie nákazy, som povinný priamo na základe zákona oznámiť ich ošetrujúcemu lekárovi a úradu verejného zdravotníctva. To hovorí zákon o ochrane verejného zdravia.

Ak to neurobím, môže mi úrad verejného zdravotníctva udeliť pokutu 1659 eur. Ale deliktov je viac a líšia sa podľa stupňa ohrozenia verejného zdravia a druhu právnej povinnosti, ktorú som porušil. Zákon o ochrane verejného zdravia rozlišuje dva stupne ohrozenia verejného zdravia a podľa toho úrady prijímajú príslušné opatrenia.

Ktoré to sú?

Zatiaľ sme v prvom stupni ohrozenia a v nadväznosti na to boli zakázané napríklad verejné podujatia. Ak by nastal druhý stupeň ohrozenia verejného zdravia, môžu orgány civilnej ochrany vyhlásiť ešte prísnejšie opatrenia. S tým súvisia aj opatrenia pre každú jednu osobu.

Momentálne najviac do úvahy prichádza delikt, že neoznámim informácie týkajúce sa ochorenia. Nejde pritom len o zatajenie informácie