Denník N

Čo je masová panika a čo (ne)máme podľa psychológov robiť?

Zdravotníci pracujú v stane pred nemocnicou v meste Cremona. Foto - TASR/AP
Zdravotníci pracujú v stane pred nemocnicou v meste Cremona. Foto – TASR/AP

Zopár poznatkov zo sociálnej psychológie ľudského správania môže našej spoločnosti pomôcť lepšie zvládnuť koronavírus.

Autorka je doktorandka v oblasti sociálnej psychológie

Situácia je vážna a stále sa dozvedáme o nových prípadoch koronavírusu. V tomto krátkom zhrnutí by som sa chcela podeliť o pár poznatkov z psychológie ľudského správania, ktoré ako sociálna psychologička poznám a denne s nimi pracujem.

Je možné, že po prečítaní správ na internete a pozretí televíznych novín sa môžete cítiť skľúčene a vystrašene. Dôvodom môže byť to, že máte o určitých situáciách vytvorený presne opačný pohľad, ako nám ukazujú fakty.

Tento článok je súhrnom poznatkov z výskumu ľudí, s ktorými spolupracujem a ktorí sú svetovo uznávanými odborníkmi v oblasti ľudského správania v krízových situáciách. Na základe ich výskumu fungujú rôzne medzinárodné organizácie a polícia v Spojenom kráľovstve – profesori Steve Reicher, John Drury, Clifford Stott a doktori Chris Cocking a Evangelos Ntontis. Priame zdroje, z ktorých tento článok vychádza, nájdete v jeho závere.

Masová panika a prázdne obchody?

To, že v správach vídame fotky s prázdnymi regálmi a titulky ako „ľudia sa zbláznili“, bohužiaľ nie je reálnym opisom situácie. Napriek tomu práve tento opis dáva vzniknúť začarovanému kruhu, keď sa ľudia začnú báť, a takéto správy ich oprávňujú vo veľkom vyprázdňovať regály. Veľmi jednoducho sme si zvykli používať slovo „panika“ a máme pocit, že je úplnou normou, že ľudia bezhlavo nakupujú, sú šialení, a teda „panikária“, pretože to je v krízových situáciách predsa pre ľudstvo prirodzené.

Opak je však pravdou. Všetok doterajší výskum ukazuje, že to, že nás v obchode pochytí pocit, že by sme mali v súčasnej situácii prihodiť do košíka o pár balíkov cestovín viac a že by sme mali asi zobrať aj ďalší toaleťák, vôbec neznamená, že sme sa zbláznili. Práve naopak – konáme racionálne. Úplne normálne a vecne rozmýšľame nad tým, že tu existuje možnosť, že nebudeme môcť opustiť svoje domovy, a preto si kúpime niečo do zásoby.

Robíme to presne tak, ako to robia ľudia okolo nás. A práve to, že vidíme ostatných, v nás tento mierne vystrašený pocit ešte znásobí. Je to úplne normálna ľudská reakcia.

Naopak, normálne nie je, že niektoré médiá v nás vzbudzujú pocity, že panika je tu, korona útočí a my sme blázni, ktorí sa jednoducho nedokážu ubrániť „nezmyselnému hromadeniu“. K tomu ešte šíria strašidelné fotky a videá s prázdnymi regálmi v obchode, označujú to za „paniku“ a ospravedlňujú to tým, že nič iné sa ani nedá očakávať. Ľudia nerozmýšľajú, sú iracionálni a podľahnú všetkému absolútne bez rozmyslu.

Takže pravidlo číslo jeden: Médiá, prosím, nešírte poplašné informácie. Nepomôže to absolútne nikomu.

Pravidlo číslo dva: Ak ste si v predchádzajúcich dňoch trochu zásobili špajzu, nezbláznili ste sa a nemusíte sa cítiť zle ani znepokojene. Konáte v súlade so situáciou a konáte na základe toho, čo vidíte okolo seba. Nie je to „panika“ a „chaos“, ale „plánovanie“ a „racionálne rozhodnutie“ vykonané na základe toho, že dostávame informácie o tom, aby sme ostali v karanténe, ak máme podozrenie alebo symptómy, ktoré môžu (no nemusia) súvisieť s koronavírusom.

Pravidlo číslo tri: Samozrejme, robte všetko s mierou. Neznamená to, že vás koronavírus oprávňuje vyrabovať zásoby, ktoré sú nachystané aj pre ďalších ľudí. Aj oni sú tu s nami a tiež by si zaslúžili kúpiť si nejaké jedlo.

Ako najlepšie podávať ľuďom informácie?

Všade počúvame, že ľudia sú sebeckí a bezohľadní, myslia len na seba. Áno, sme individualisti. Ale to, ako sú nám informácie podané a ako sú formulované, veľmi výrazne ovplyvní naše správanie. A keďže obzvlášť my mladší a silnejší máme väčšiu šancu zvládnuť momentálnu situáciu, myslime v tejto situácii hlavne na tých najzraniteľnejších. Myslime kolektívne. Spolu a spoločnými silami môžeme túto situáciu zvládnuť oveľa lepšie. Pomôžeme tak nielen sebe, ale aj tým okolo nás, ktorí môžu mať slabšiu imunitu, menej informácií, menej peňazí na kúpu vitamínov a čerstvých potravín. Napríklad britská kampaň pri šírení informácií o prevencii je postavená tak, že na plagáty o hygienických odporúčaniach pridáva heslo „osud je vo vašich rukách“.

Psychologický výskum o ľudskom správaní v krízových situáciách, ako sú povodne, výbuchy, teroristické útoky či požiare, jednoznačne ukazuje, že dať ľudom dostatok pravdivých informácií pomôže oveľa viac, ako keď im ich „dávkujeme“, pretože máme starú známu obavu, že ľudia začnú „panikáriť“ a situácia bude nekontrolovateľná.

Výskum ukazuje, že dokážeme konať a pomôcť jeden druhému oveľa efektívnejšie, rýchlejšie a lepšie, keď máme správne informácie. Nie sme stratení a nezačneme bezcieľne behať do kruhu, keď sa stane nejaká katastrofa. Naopak, dokážeme sa zorganizovať a spoločnými silami zvládnuť aj veľmi náročné situácie. Preto je veľmi prínosné, keď autority a organizácie komunikujú a dávajú nám jednoznačné informácie. Oveľa lepšie sa tak dokážeme prispôsobiť aj vážnej situácii.

Čo môžeme teraz urobiť my všetci?

Verím, že tento článok vám ozrejmil zopár faktov o nás ľuďoch a o tom, ako sa správame, čo je dobré, čo na nás funguje a čo na nás, naopak, nefunguje. A tak nám všetkým ostáva momentálne zachovať pokoj, sledovať, čo sa deje, riadiť sa oficiálnymi odporúčaniami, rozlišovať, či informácie, ktoré k nám prichádzajú, majú naozajstnú hodnotu, či sú podložené faktmi, a hlavne jeden druhému pomáhať.

Zdroje:

https://www.rte.ie/lifestyle/living/2020/0306/1120574-the-psychology-of-panic-buying/?fbclid=IwAR35xz_Pz2g7fSZG3JGFcWZA5frcpeOWO8xfs6gcnllOtEDvEtppfaN96N8

https://thepsychologist.bps.org.uk/coronavirus-psychological-perspectives?fbclid=IwAR38elwIKCKO6fQFaOkgSZL2RsRTfkN91muH9iGuOosJEcV7V-w50DVSXcY

Carter, H.Drury, J.Rubin, G.Williams, R. and Amlôt, R. (2013), „The effect of communication during mass decontamination“, Disaster Prevention and Management, Vol. 22 No. 2, pp. 132 – 147. https://doi.org/10.1108/09653561311325280

Drury, J., Carter, H., Cocking, C., Ntontis, E., Tekin Guven, S., & Amlôt, R. (2019). Facilitating collective psychosocial resilience in the public in emergencies: Twelve recommendations based on the social identity approachFrontiers in Public Health, 7 (141) doi: 10.3389/fpubh.2019.00141

Drury, J., & Alfadhli, K. (2019). Social identity, emergencies and disasters. In R. Williams, S. Bailey, B. Kamaldeep, S. A. Haslam, C. Haslam, V. Kemp, & D. Maughan (Eds). Social scaffolding: Applying the lessons of contemporary social science to health, public mental health and healthcare. London: Royal College of Psychiatrists.

Drury, J., Cocking, C., & Reicher, S. (2009). The nature of collective resilience: Survivor reactions to the 2005 London bombings. International Journal of Mass Emergencies and Disasters27(1), 66 – 95.

Drury, J., Cocking, C., & Reicher, S. (2009). Everyone for themselves? A comparative study of crowd solidarity among emergency survivors. British Journal of Social Psychology48(3), 487 – 506.

Reicher, S. D., & Haslam, S. A. (2009). Beyond help: a social psychology of social solidarity and social cohesion. In M. Snyder, & S. Sturmer (Eds.), The Psychology of Prosocical Behaviour Oxford: Wiley-Blackwell.

Vilas, X., & Sabucedo, J. M. (2012). Moral obligation: A forgotten dimension in the analysis of collective action. Revista de Psicología Social27(3), 369 – 375.

Reicher, S.Stott, C.Cronin, P. and Adang, O. (2004), „An integrated approach to crowd psychology and public order policing“, Policing: An International Journal, Vol. 27 No. 4, pp. 558 – 572. https://doi.org/10.1108/13639510410566271

Stott, C., Adang, O., Livingstone, A., & Schreiber, M. (2008). Tackling football hooliganism: A quantitative study of public order, policing and crowd psychology. Psychology, Public Policy, and Law, 14(2), 115-141. doi:10.1037/a0013419

Koronavírus

Komentáre

Teraz najčítanejšie