Denník N

Kultúra v čase korony

Hudobníci, herci, prevádzkovatelia galérií a kín a ďalší prakticky zo dňa na deň čelia situácii, v ktorej ich príjem na najbližšie mesiace bude zrejme nulový.

[Tip: Odoberajte na mobil notifikácie na najdôležitejšie správy o koronavíruse. Stiahnite si bezplatnú spravodajskú aplikáciu Minúta po minúte pre iPhone alebo Android.]

Autorka je podpredsedníčka PS

To, aké dôsledky a vplyv bude mať narastajúca koronavírusová epidémia na globálnu civilizáciu, je dnes v nedohľadne. Dôsledky na ekonomiku však už dnes sú a budú zásadné. Jednou z oblastí, ktoré tieto dôsledky pociťujú v plnej a kritickej miere takmer od začiatku, je práve sektor kultúry a kreatívneho priemyslu.

„Ráno šestnásteho apríla vyšiel doktor Bernard Rieux zo svojej ordinácie a na medziposchodí natrafil na zdochnutého potkana.“ Tak sa začína román Alberta Camusa Mor, ktorý je celkom dobrým aktuálnym knižným tipom na dlhé večery v karanténe, ktoré nás pravdepodobne skoro čakajú. Nakúpiť si knihy namiesto ryže, cestovín či rúšok však napadne málokomu. V súvislosti s rušením verejných a kultúrnych podujatí a so zatváraním kultúrnych inštitúcií to dokresľuje obraz skazy, v ktorej sa dnes ocitá tento segment ekonomiky a jeho aktéri, ktorí žijú prevažne z príjmov z podujatí, zo vstupného a z honorárov.

Epidemická situácia v Taliansku a uzatváranie niektorých oblastí v plnej miere ukazujú, ako rýchlo dokážu opatrenia proti šíreniu koronavírusu priviesť oblasť kultúrneho a kreatívneho priemyslu na pokraj krachu. Podľa údajov Confindustria Italian Culture (talianskej obchodnej komory zastupujúcej záujmy všetkých segmentov kreatívneho priemyslu), ktorá sa pred niekoľkými dňami obrátila na taliansku vládu, klesol od vypuknutia nákazy predaj kníh o 70 percent, kiná a filmový priemysel prichádzajú o 75 percent tržieb, múzeá a výstavy prišli o 90 percent návštevníkov a strata hudobných promotérov na zrušených podujatiach sa ráta na desiatky miliónov eur.

Zástupcovia profesijných asociácií žiadajú vládu o urýchlené kompenzačné opatrenia týkajúce sa predovšetkým dočasného odpustenia daní a odvodov, ale aj pôžičiek či špecifických grantových režimov.

Taliansky kultúrny a kreatívny priemysel tvorí základ turistického priemyslu, ktorý patrí ku kľúčovým ťahúňom talianskej ekonomiky. Je preto pochopiteľné, že straty a výpadky sú obrovské a môžu narušiť ekonomiku celého štátu. Podobné problémy však majú už dnes pracovníci v kultúre po celej Európe aj v zámorí. Radikálne obmedzenie či plošné rušenie podujatí a verejných akcií spôsobujú bezprostredné ekonomické ohrozenie najmä tým, ktorí pracujú na voľnej nohe či na živnosť a žijú len z uskutočnených podujatí. Takých je však aj v slovenskom kultúrnom priemysle väčšina.

Hudobníci, herci, prevádzkovatelia galérií a kín, producenti, organizátori podujatí, moderátori, množstvo ďalších kreatívnych profesií, ale aj súvisiaci technický personál, zvukári, osvetľovači, tlmočníci atď. sú ľudia, ktorí v drvivej väčšine nemajú trvalý pracovný pomer. Všetci prakticky zo dňa na deň čelia situácii, v ktorej ich príjem na najbližšie mesiace bude zrejme nulový. Mnohí z nich musia navyše riešiť problémy s verejnými grantmi na podujatia, ktoré museli na poslednú chvíľu zrušiť, s merateľnými ukazovateľmi grantov, ktoré nenaplnia, či s oprávnenosťou už vynaložených nákladov.

Je preto legitímne žiadať vládu – podobne ako to urobili v Taliansku, ale aj napríklad zástupcovia nezávislých divadiel v Česku – o prijatie krízových opatrení, ktoré by tisícom dotknutých uľahčili situáciu a zabránili vnútornému rozkladu nezanedbateľného segmentu ekonomiky, ktorý sa až za posledné desaťročie sformoval do fungujúcej a rozvíjajúcej sa podoby, postavil sa na nohy a vytvoril si fungujúce vnútorné ekonomické väzby. Takéto opatrenia by mali byť, samozrejme, súčasťou širšie chápanej pomoci malým a stredným podnikateľom dotknutým epidemickou krízou, je však veľmi dôležité, aby vláda rozumela špecifikám kultúrneho a kreatívneho priemyslu a jeho bezprostrednej závislosti od vstupného a honorárov.

Je úplne legitímne žiadať dočasné výnimky a úľavy na daniach a odvodoch či výnimočný režim kompenzačných dávok (obdoba podpory v nezamestnanosti). Opatrenia však treba prijať čo najskôr, pretože celý ekosystém sa môže veľmi rýchlo rozpadnúť a následky bude treba naprávať dlhý čas.

Ako kdesi podotkol riaditeľ vydavateľstva N Press Lukáš Fila, zdá sa, že minister kultúry nebol nikdy predtým taký dôležitý. A dodávam, že nielen pre kultúru, ale najmä pre ekonomiku a zamestnanosť. Kríza už dnes zasahuje také množstvo ľudí, že minister kultúry by mal byť kľúčovým partnerom krízového manažmentu jej ekonomických dôsledkov a riešiť situáciu v kultúre ako jeden z pilierov krízového finančného balíčka. Mal by rokovať so zástupcami dotknutých oblastí, počítať straty, riešiť kompenzačné opatrenia, diskutovať s fondmi o nových programoch a špeciálnych grantových podmienkach. Mal by navyše výnimočnú príležitosť ukázať tým, aký dôležitý segment ekonomiky kultúra generuje.

Oh, wait… my vlastne nemáme ani vládu, ani krízový štáb, ani finančný balíček a post ministra kultúry nikto, ale naozaj nikto nechce. Tak si snáď odmeriame teplotu, zapneme Netflix a otvoríme toho Camusa: „A tak zajatci moru žili podľa svojich možností z týždňa na týždeň…“ Otázka je, dokedy nám literatúra a trpezlivosť vydržia.

Kliknite pre všetko o koronavíruse

Koronavírus

  • vláda oznámi, či pred Veľkou nocou sprísni opatrenia, Matovič zvažuje aj zákaz vychádzania
  • Slovensko má 471 potvrdených prípadov nákazy, za piatok pribudlo 21, vykonali 1889 testov
  • vláda podpísala zmluvu na 300 nových ventilátorov, s bankami sa dohodla na odklade splátok úverov, NR SR schválila odklad odvodov pre SZČO a zamestnávateľov
  • deti podľa Matoviča zostanú doma až do konca júna
  • MapaOtázky a odpovedeNajdôležitejšie textyPrispejte

    Politici píšu

    Teraz najčítanejšie